„Škola nie je sekulárna, ale verejná.“ Bulharsko chce vrátiť náboženstvo do škôl, Poľsko ho odtiaľ vytláča: Druhá časť

Zopár dní pred začiatkom školského roka v Poľsku vyslovil biskup vetu, ktorá vystihuje situáciu v oboch krajinách (Poľsku a Bulharksu, pozn. red.) lepšie než akýkoľvek ministerstvom vydaný dokument.

V Sofii sa pojem „sekulárny“ používa na to, aby sa náboženstvo nedostalo do povinných učebných osnov. Vo Varšave zasa na to, aby sa odsunulo na okraj školského rozvrhu. Ani jeden z týchto sporov sa zatiaľ neskončil konečným hlasovaním o príslušnej legislatíve. V Sofii však ministerstvo už začalo pripravovať učebné osnovy pre predmet, ktorý parlament ešte ani neschválil.

Spor o jedno slovo

29. augusta, počas kázne vo svojej katedrále v Świdnici pri príležitosti 46. výročia vzniku hnutia Solidarita a len niekoľko dní pred opätovným otvorením poľských škôl, povedal biskup Marek Mendyk: „Škola nie je sekulárna, škola je verejná a každý má právo do nej chodiť.“

Marek Mendyk predsedal komisii poľských biskupov pre katolícke vzdelávanie desať rokov, kým funkciu odovzdal svojmu nástupcovi. Jeho výrok nie je len náboženskou rétorikou, ale vyjadruje konkrétnu tézu. Pojmy „verejný“ a „sekulárny“ nie sú v právnom zmysle protikladmi. Prvý označuje postavenie školy a jej dostupnosť, druhý jej vzťah k náboženstvu. Mendyk spochybňuje konkrétny výklad sekulárnosti, podľa ktorého sa neutralita dosahuje vylúčením náboženstva zo školy namiesto toho, aby sa prihliadalo na rodiny, ktoré sa oň majú záujem. Podľa neho verejná škola patrí všetkým rodinám, ktoré do nej posielajú svoje deti, vrátane tých, pre ktoré je náboženská výchova dôležitou súčasťou vzdelávania.

Ak tento spor porovnáme so situáciou v Bulharsku, vzdialenom osemsto kilometrov na juh, argument získava ďalší rozmer. Bulharská ústava oddeľuje náboženské inštitúcie od štátu a označuje východné pravoslávie za tradičné náboženstvo krajiny. Z týchto ustanovení ústavný súd odvodil sekulárny charakter štátu. Odporcovia vládnych plánov sa na túto sekulárnosť odvolávajú a tvrdia, že štátny rozpočet by nemal financovať konfesijnú výučbu v rámci povinných učebných osnov. Poľská vláda zasa argumentuje neutralitou štátu, keď presadzuje presunutie hodín náboženstva na začiatok alebo koniec vyučovania. Rovnaká myšlienka tak v oboch krajinách slúži na presadzovanie opačných cieľov a ani v jednom prípade sa jej význam dôkladne neskúma.

Biskup Mendyk dôrazne vysvetlil aj to, o čo podľa neho v poľskom spore nejde. „Nejde o počet hodín v škole, nejde o pracovné miesta,“ povedal. „Ide o integrálnu víziu ľudskej osoby.“ Poľské právo už školám pripisuje nielen vzdelávaciu, ale aj výchovnú úlohu. Skutočná otázka je preto užšia, no zároveň náročnejšia: aký široký má byť tento výchovný rozmer a či môže zahŕňať aj náboženstvo. Práve túto otázku teraz Bulharsko rieši z opačnej strany.

Mendykov opis postupu je ostrejší než vyjadrenia biskupov v ich oficiálnych stanoviskách. Podľa neho sa „všetkými možnými prostriedkami, vrátane zákulisných postupov a porušovania zákona“, usilujú odstrániť náboženstvo zo školy a premeniť ju na sekulárnu inštitúciu. Ide o sporné hodnotenie, ktoré ministri odmietajú. Tvrdia, že zmenili iba organizáciu nepovinného predmetu.

Dostupné fakty však umožňujú vyvodiť konkrétnejší záver. Od augusta 2024 do júla 2025 poľský ústavný tribunál zrušil všetky tri napadnuté nariadenia: spájanie tried, vylúčenie známok z priemeru a skrátenie výučby na jednu hodinu týždenne. Vo všetkých prípadoch išlo o rovnaký právny problém. Článok 12 ods. 2 zákona o školskom systéme vyžaduje, aby sa takéto nariadenia vydávali po dohode s cirkvami, no k dohode nedošlo. Vláda rozhodnutia nerešpektovala. Ministerka školstva Barbara Nowacka vyhlásila, že predbežné opatrenie z roku 2024 „nemá žiadne právne účinky“, pričom sa odvolala na dlhodobý a skutočný spor o súčasné zloženie tribunálu. Aj keď tento spor vezmeme do úvahy, procesnoprávny problém zostáva.

169 hlasov, ale ani jeden žiak

Náboženstvo sa do bulharských škôl nevracia len tak z ničoho a tvrdenie, že ide o úplnú novinku, neobstojí pri pohľade na fakty. Ako voliteľný predmet sa tam náboženstvo vyučuje už od školského roka 1997/1998 a od roku 2018 existujú tri schválené programy: pravoslávne náboženstvo, islam a nekonfesijný kurz. V máji 2025 sa ho zúčastňovalo približne 15 200 žiakov v 165 školách, čo je len malá časť celkovej školákov.

Sofia sa teraz pokúša presadiť niečo iné a tento rozdiel je dôležitý. Nechce zmeniť súčasný voliteľný predmet na povinný. Plánuje zaviesť popri ňom druhý, povinný predmet, pričom existujúca voliteľná výučba má pokračovať súbežne. Rodiny by si mohli vybrať medzi pravoslávnym, moslimským a nekonfesijným programom.

V máji 2025 vláda Rosena Žeľazkova navrhla takýto systém pod názvom „Cnosti a náboženstvá“. Išlo by o povinnú vyučovaciu hodinu s voliteľným obsahom, v rámci ktorej by žiaci absolvovali pravoslávne kresťanstvo, islam alebo sekulárny kurz etiky a občianskej výchovy. Minister školstva Krasimir Valčev tento zámer opakovane a dôsledne vysvetľoval. „Nepôjde o povinnú hodinu náboženstva, ale o povinnú hodinu výchovy k cnostiam,“ povedal.

Rovnako jasne sa vyjadril aj k tomu, kto bude predmet vyučovať: „Nebudú ho učiť duchovní, a to ani v konfesijných programoch, ale učitelia, ktorí získali kvalifikáciu na univerzitách.“ Svätá synoda návrh v júli 2025 privítala s „úprimným uspokojením“ a pripomenula, že „pravoslávie je základným prvkom ústavnej identity Bulharska, uznaným ako tradičná viera“. Desislava Panajotova zo synody sa skeptickým rodičom pokúsila zámer vysvetliť jednou vetou: „Bulharská škola bude deti vzdelávať o náboženstvách bez toho, aby ich nútila hlásiť sa k niektorému z nich.“

Národné zhromaždenie 8. októbra 2025 schválilo príslušné zmeny v prvom čítaní pomerom hlasov 169 ku trom, pričom 28 poslancov sa zdržalo hlasovania. Za návrh hlasovali strany GERB, socialisti, Existuje taký národ, Obroda, DPS – Nový začiatok a dve menšie skupiny. Pokračujeme v zmene – Demokratické Bulharsko sa zdržalo hlasovania a traja jeho poslanci hlasovali proti.

Bývalý premiér Nikolaj Denkov navrhol alternatívny predmet s názvom „Cnosti a hodnoty“, ktorý by neobsahoval náboženskú zložku. Valčev priamo reagoval na námietky týkajúce sa diskriminácie: „Nie je možné nútiť dieťa, ktoré neverí v islam, aby študovalo islam.“

Námietky odporcov si však zaslúžia pozornosť. Učitelia spochybňovali, či deti vo veku šesť a sedem rokov dokážu vôbec pracovať s náboženskými a filozofickými pojmami. Ďalší varovali, že rozdeľovanie tried na pravoslávne, moslimské a sekulárne skupiny by do škôl vnieslo delenie, ktoré tam v súčasnosti neexistuje. V krajine, kde si zmiešané regióny zachovávajú pokoj aj vďaka tomu, že sa podobné otázky zbytočne neotvárajú, ide o citlivý problém. Výzvu na stiahnutie návrhu podpísalo 110 univerzitných pedagógov.

Verejná mienka bola návrhu naklonenejšia, než by sa mohlo zdať podľa protestov. Prieskum agentúry Trend z marca 2025 ukázal, že 57 % Bulharov podporuje zaradenie náboženstva do bežných učebných osnov, zatiaľ čo 26 % bolo proti. Až 60 % respondentov sa domnievalo, že náboženstvo pomáha formovať morálne hodnoty. Tieto čísla však treba porovnať s počtom približne 15-tisíc žiakov, ktorí navštevujú súčasný voliteľný predmet. Súhlasiť so zavedením predmetu v prieskume a prihlásiť naň vlastné dieťa sú dve rozdielne veci.

Jedenásť mesiacov po hlasovaní sa na tejto hodine nezúčastnil ani jeden bulharský žiak.

„Už nie je čas na technické dokončenie“

Návrh zákona postúpili do výboru na druhé čítanie, kde zostal visieť. Hlasovania sa plánovali opakovane, no napokon sa neuskutočnili. Niekedy sa rokovania parlamentu predĺžili, inokedy chýbal potrebný počet poslancov. Dňa 11. decembra 2025 Žeľazkovova vláda odstúpila v dôsledku protikorupčných protestov a parlamentu začal dochádzať čas.

Vo februári 2026 sa strana Obroda pokúsila proces urýchliť vlastným návrhom, ktorý mal nadobudnúť účinnosť od školského roka 2026/2027. Podpredseda školského výboru Daniel Prodanov tvrdil, že pred voľbami je stále dosť času na obe čítania. Nebolo ho však dosť. Začiatkom marca Valčev, v tom čase už bývalý minister, priznal, že „na prijatie už nie je dostatok času“, a rozhodnutie tak podľa neho zostane na „ďalšom zložení Národného zhromaždenia“. Návrh, ktorý v prvom čítaní získal 169 hlasov proti trom, sa do druhého čítania nikdy nedostal a zanikol spolu s parlamentom.

Voľby z 19. apríla 2026 priniesli Bulharsku prvú absolútnu parlamentnú väčšinu od roku 1997. Hnutie Progresívne Bulharsko získalo 131 z 240 kresiel a bývalý prezident Rumen Radev sa 8. mája stal premiérom. Jeho minister školstva, profesor Georgi Valčev, bývalý rektor Sofijskej univerzity, sa tejto témy nevzdal.

Dňa 23. júla predložil predseda školského výboru Dimitar Zdravkov spolu so skupinou poslancov nový návrh, ktorý obnovuje predmet v podstate v rovnakej podobe. Strana Obroda predložila vlastný konkurenčný návrh 3. septembra. Do polovice septembra tak výbor posudzoval šesť návrhov od troch politických strán.

Zdravkovov návrh počíta s povinným predmetom bez známkovania a s tromi možnosťami: pravoslávie, islam alebo nekonfesijná výučba cností, etiky a občianskej výchovy. Výber by bol na rodičoch. Konfesijné programy by boli dostupné náboženským komunitám, ktoré prekročia stanovený podiel obyvateľstva. V staršom návrhu bola hranica desať percent, v súčasnom je to osem percent.

Zdravkov obhajoval toto riešenie argumentom, ktorý sa netýka náboženskej viery: podľa neho je lepšie, ak výučbu týchto náboženstiev kontroluje štát, než aby prebiehala mimo jeho dosahu.

Ani v otázke začiatku vyučovania však vláda nemá jednotný postoj. Návrh počíta so školským rokom 2028/2029, pričom sa má začať v prvom ročníku a následne sa každý rok rozšíriť o ďalší ročník. Premiér však 3. júla parlamentu povedal, že časť zameraná na „cnosti“ by sa mohla začať vyučovať už v školskom roku 2027/2028. Minister školstva 22. augusta v televízii Nova uviedol, že predmet nezníži sekulárny charakter bulharského vzdelávania, pretože „každý rodič a každá rodina si budú môcť vybrať, čo sa ich dieťa bude učiť“. Začiatok výučby podľa neho pripadá do úvahy v horizonte jedného až dvoch rokov.

Ministerka, ktorá zjednotila cirkev: Prvá časť

Ministerstvo 9. septembra zvolalo pracovnú skupinu, ktorá má pripraviť učebné osnovy. Zúčastnili sa na nej teológovia zo Sofijskej a Velikotarnovskej univerzity, učitelia náboženstva, filozofi, odborníci na občiansku výchovu a zástupcovia moslimskej komunity. Podľa správ z prvého zasadnutia majú byť programy pre prvý až štvrtý ročník hotové začiatkom decembra, aby sa na začiatku nového roka mohlo začať pracovať na učebniciach.

Ministerstvo už diskutuje aj o časovej dotácii. V prvých dvoch ročníkoch by sa predmet vyučoval 16 hodín ročne a v ďalších dvoch 18 hodín ročne, teda približne pol hodiny týždenne. Čas by sa odobral zo súčasnej hodinovej dotácie triedneho učiteľa, takže celkový počet vyučovacích hodín žiakov by sa nezvýšil.

Školský výbor 17. septembra konečne začal prerokúvať návrhy v prvom čítaní a posudzoval všetkých šesť naraz. Tri hodiny počúval argumenty poslancov na oboch stranách. Krasimir Valčev, v súčasnosti poslanec za GERB, označil návrh za „demokratický a pluralitný prístup, ktorý sa uplatňuje takmer vo všetkých európskych krajinách“. Nikolaj Denkov varoval, že náboženská výučba v škole „môže byť zneužitá“. Výbor následne rokovanie prerušil bez hlasovania a rozhodnutie odložil na nasledujúci týždeň. Už druhýkrát sa tak v tomto príbehu stal termín zasadnutia výboru politickým aktérom.

Súčasný parlament teda o návrhu zatiaľ ani raz nehlasoval, zatiaľ čo ministerstvo už začalo pripravovať učebné osnovy. Nie je to škandál: ministerstvá bežne pripravujú legislatívu, o ktorej predpokladajú, že bude schválená. Presne to však ukazuje, kde sa rozhodnutia v skutočnosti prijímajú.

Ani podpora cirkvi už nie je bezvýhradná. Svätá synoda v septembri opätovne podporila povinný predmet, zároveň však požiadala o úpravy. Konfesijné programy a učitelia by sa mali dohodnúť s príslušnou náboženskou komunitou, učitelia by mali mať odporúčanie diecéznych autorít a predmet by sa mal hodnotiť známkou rovnako ako ostatné. Podľa synody by sa mali hodnotiť vedomosti, nie viera.

Návrh má za sebou 169 hlasov z prvého čítania, podmienečnú podporu cirkvi, miesto vo vládnom programe s termínom do júna 2027, pracovnú skupinu aj navrhovanú časovú dotáciu. Napriek tomu sa naň stále neprihlásil ani jeden žiak.

Hranica stanovená na osem percent

Najvýrečnejším detailom bulharského návrhu je jedno číslo. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2021 sa k islamu prihlásilo 638 708 ľudí. To predstavuje približne 9,8 % celkovej populácie, ale 10,8 % z 5,9 milióna ľudí, ktorí odpovedali na otázku o náboženstve. V tejto druhej skupine sú aj ľudia, ktorí uviedli, že nemajú náboženské vyznanie, nevedeli odpovedať alebo odpoveď odmietli.

V závislosti od toho, ktorý údaj tvorcovia návrhu použijú, tak islam buď prekračuje desaťpercentnú hranicu, alebo zostáva pod ňou. Na otázku o pôvodnom znení ministerstvo školstva odpovedalo, že islam „bol tradične súčasťou konfesijnej náboženskej výučby a táto možnosť zostane zachovaná“, pričom dodalo, že „v prípade potreby sa texty spresnia“. Júlový návrh stanovuje hranicu na osem percent, čím odstraňuje pochybnosti.

Tento problém nevyriešila žiadna diskusia o náboženskej slobode. Otázka, či sa bulharské moslimské dieťa môže počas povinného vyučovania učiť o vlastnej viere, závisela od výberu menovateľa a formulácie percentuálnej hranice. Ide o rozhodnutie podobného významu, ako keby poľské nariadenie umožnilo spájať do jednej hodiny náboženstva žiakov z rôznych ročníkov. Na papieri ide o technickú úpravu, v praxi však môže mať zásadné dôsledky.

Pol milióna podpisov, no bez termínu

Poľsko uplatňuje podobný mechanizmus, ale opačným smerom. V júni 2025 bola Sejmu predložená občianska iniciatíva s názvom „Áno náboženstvu a etike v škole“, ktorú podpísalo viac ako pol milióna ľudí.

Jej základná myšlienka sa podobá bulharskému návrhu: každý žiak by si vybral medzi náboženským a nenáboženským predmetom zameraným na výchovu. Konkrétne riešenie sa však výrazne líši. Poľský návrh počíta s dvoma povinnými hodinami týždenne, ktoré by sa známkovali a započítavali do priemeru. Bulharský model má byť bez známkovania a výrazne menej časovo náročný: podľa súčasného plánu ministerstva by v prvých štyroch ročníkoch išlo o 16 až 18 hodín ročne.

Návrh prešiel prvým čítaním 26. septembra 2025 a následne ho dostali dva spoločné parlamentné výbory.

Dňa 13. mája 2026 bolo jeho prerokúvanie pozastavené. Predsedníčka školského výboru Krystyna Szumilasová oznámila prestávku až do chvíle, keď vláda predloží svoje stanovisko. Odvolala sa na vážne pochybnosti o ústavnosti návrhu.

Jej vecná námietka pritom podľa nej nie je iba zámienkou na odklad. Na základe judikatúry ústavného tribunálu tvrdí, že náboženstvo a etika sú výchovné predmety a jediným ústavne správnym riešením je súčasný systém, v ktorom si žiak môže vybrať náboženstvo, etiku alebo ani jeden z týchto predmetov. Pracovný program výboru na druhú polovicu roka 2026 návrh neobsahuje. Združenie laických katechétov, ktoré 29. mája požiadalo o stanovenie termínu, ho dosiaľ nedostalo.

Varovanie. Poľsko ukazuje, ako je možné odstrániť náboženstvo z verejného života bez toho, aby bolo zakázané

Návrh nebol zamietnutý. Jednoducho sa nenachádza v harmonograme rokovaní. Je to zrkadlový obraz situácie v Sofii, kde návrh so 169 hlasmi zanikol preto, že sa výbor nikdy nedostal k hlasovaniu.

Medzitým sa menia aj čísla v Poľsku. Údaje ministerstva, ktoré dostal ombudsman pre ľudské práva, ukazujú, že počet učiteľov náboženstva evidovaných v celoštátnom školskom informačnom systéme klesol z 27 393 v septembri 2024 na 22 876 o rok neskôr. Ide o pokles o 4 517 učiteľov, teda o 16,5 %. Tento údaj dokladá zmenšenie pracovnej sily, nie však 4 517 prepustených ľudí. Ministerstvo trvá na tom, že k hromadnému prepúšťaniu nedošlo.

Tomasz Sypniewski, ktorý vyučuje náboženstvo na strednej škole vo Varšave, opisuje okolnosti, ktoré samotné čísla nezachytávajú: zdravotné voľno, kompenzačné dávky a takzvanú skrytú nezamestnanosť, keď učiteľ príde o väčšinu pracovného úväzku, musí pracovať na viacerých školách alebo medzi hodinami čaká tri či štyri hodiny. „Čoraz častejšie sa cítime ako učitelia druhej kategórie,“ napísal. Jeho varovanie sa podobá Mendykovmu pohľadu na školu: bez výchovy k hodnotám sa podľa neho škola mení na továreň na známky.

Rovnaká sťažnosť v dvoch jazykoch

Ak oba spory zbavíme vedľajších okolností, na oboch stranách sa objaví rovnaká výhrada týkajúca sa postupu. V Poľsku má konkrétnu právnu podobu: chýbajúcu dohodu s cirkvami. Biskupi sa k tejto otázke vrátili 24. augusta a vyzvali na „skutočný dialóg so zástupcami náboženských komunít“. Prívlastok „skutočný“ naznačuje, čo si myslia o doterajších konzultáciách.

O týždeň neskôr biskup Wojciech Osial, Mendykov nástupca na čele komisie pre vzdelávanie, povedal učiteľom náboženstva, že rozhodnutia ministerstva sú „škodlivé“ a že o opatreniach, ktoré sa týkajú tisícov rodín, sa rozhodovalo bez toho, aby dostali priestor vyjadriť svoj názor.

V Bulharsku zaznievala rovnaká sťažnosť, hoci z opačnej strany sporu. Keď ministerstvo v roku 2025 pripravovalo predmet, akademici, učitelia a mimovládne organizácie namietali, že konzultácie mali iba formálny charakter a reálne neovplyvnili podobu návrhu. Do veci sa zapojil aj národný ombudsman, ktorý požadoval transparentnosť. V parlamentnej fáze predložili výboru svoje stanoviská cirkvi, rodičovské organizácie, riaditelia škôl aj mimovládne organizácie.

Zúčastnené strany stoja na opačných stranách sporu, ich sťažnosť je však rovnaká. V rozhodujúcom okamihu sa postupovalo podobne: otázka s ústavným významom sa vyriešila v návrhu pripravenom ministerstvom a dotknuté skupiny boli o výsledku informované namiesto toho, aby sa s nimi skutočne konzultovalo.

Táto podobnosť sa týka aj učiteľov. Počet učiteľov náboženstva v Poľsku sa za rok znížil o viac než 4 500 a cirkev nedokáže všetkým zabezpečiť plný pracovný úväzok. Bulharsko musí porovnateľnú pracovnú silu vybudovať takmer od nuly, keďže má menej než 500 kvalifikovaných učiteľov náboženstva.

Riaditeľ školy Dijan Stamatov upozorňuje, že vo veľkej škole, kde by sa počas jednej vyučovacej hodiny súčasne konali tri skupiny, by mohli byť potrební ďalší traja alebo štyria učitelia. Príprava učebníc trvá najmenej 12 mesiacov a ich následné posudzovanie môže zabrať ďalších šesť. Práve tieto praktické obmedzenia, a nie teologické otázky, sú jedným z hlavných dôvodov, prečo sa termín zavedenia predmetu neustále posúva.

Nie je to „sekulárne“ a rozhodnutie stále nepadlo

Poľský prípad ukázal, že vláda nemusí zakázať dobrovoľnú náboženskú prax, aby obmedzila jej miesto vo verejnom živote. Stačí upraviť rozvrh, pravidlá hodnotenia a požiadavky na personálne zabezpečenie. Právo potom síce zostáva zachované, no jeho praktické uplatňovanie sa stáva náročnejším.

Bulharsko predstavuje opačný prípad. Vláda, ktorá sa snaží presunúť náboženstvo do povinného rozvrhu, čelí rovnakému druhu obmedzení a môže byť zastavená aj napriek tomu, že jej návrh získal väčšinu hlasov.

Spoločným znakom oboch krajín nie je smerovanie ich politiky ani konkrétny právny nástroj. Rozhodujúce je, akú úlohu zohrávajú postupy a podmienky realizácie: vládne nariadenie, dátum ďalšieho zasadnutia výboru, štatistická hranica uvedená v návrhu, pracovná skupina zvolaná ešte pred hlasovaním či mesiace potrebné na prípravu učebnice. Každý z týchto prvkov vyzerá ako technický detail. Spoločne však určujú skutočné miesto náboženstva v škole, a to prevažne mimo verejnej diskusie, o ktorej si ľudia myslia, že sa v nej rozhoduje.

Mendykovo rozlíšenie platí aj po presune na juh: Škola nie je sekulárna, je verejná. Vo Varšave aj v Sofii sa vedie spor o to, koho táto verejnosť zahŕňa: ktorým rodinám musí štátna inštitúcia vyjsť v ústrety a okolo ktorých sa môže nenápadne organizovať.

Poľsko má návrh zákona s viac než pol miliónom podpisov, no bez termínu ďalšieho prerokovania. Bulharsko má predmet, ktorý kedysi získal 169 hlasov, no stále nemá žiadnych žiakov, a ministerstvo, ktoré pripravuje učebné osnovy, zatiaľ čo výbor odkladá prvé hlasovanie. V oboch hlavných mestách sa praktické rozhodnutia prijímajú niekde medzi zákonmi a školským rozvrhom.

V tretej časti sa dozviete, ako je tradičné náboženstvo vytláčané z verejnej sféry, zatiaľ čo Brusel ho rýchlo nahrádza novou, nespochybniteľnou dogmou: radikálnou klimatickou agendou. Na príklade leteckého priemyslu a nových klimaticých daní (ETS) to priblíži autor textu Miłosz Manasterski už v nasledujúcej časti.

Doplňme, že nejeden poľský portál medzičasom rozoberá, ako slovenské médiá (konkrétne menuje HS) varujú Európu pred „poľským scenárom “.Náš denník opisujú ako „dôležitý hlas vo verejnej diskusii medzi našimi južnými susedmi“: „Slovákom a celému regiónu strednej a východnej Európy (autor textu) ukazuje, ako vyzerá súčasný, nekrvavý, no zároveň neúprosný „boj o dušu“ mladej generácie, vedený na úrovni ministerských dekrétov.“

Text zverejnený so súhlasom autora: Miłosz Manasterski. Ďalšiu časť Vám prinesieme už čoskoro.

Miłosz Manasterski je poľský novinár, publicista, pravidelný komentátor spravodajského kanála Telewizja Republika a výkonný riaditeľ varšavskej tlačovej agentúry Agencja Informacyjna. Píše o stredoeurópskych otázkach, náboženskej slobode a medzinárodnej politike pre zahraničné médiá, vrátane Washington Examiner a Brussels Signal. Je nositeľom Rytierovho kríža Rádu Polonia Restituta.

Prečítajte si tiež

• Ministerka, ktorá zjednotila cirkev: Prvá časť
• Varovanie. Poľsko ukazuje, ako je možné odstrániť náboženstvo z verejného života bez toho, aby bolo zakázané