Lev XIV. odmieta katolícke učenie: „Niečo také ako svätá vojna neexistuje“

Autor analyzuje slová pápeža, ktoré odzneli počas kázne na Kvetnú nedeľu a ktoré neskôr opätovne zdôraznil. V kázni zaznelo:

„Bratia a sestry, toto je náš Boh: Ježiš, Kráľ pokoja, ktorý odmieta vojnu a ktorého nikto nemôže použiť na jej ospravedlnenie. Nepočúva modlitby tých, ktorí vedú vojnu, ale odmieta ich slovami: ‚Hoci sa budete modliť akokoľvek veľa, nebudem vás počúvať: vaše ruky sú plné krvi‘ (Iz 1, 15).“

Tento postoj potvrdil aj príspevok z 10. apríla zverejnený na jeho oficiálnom účte na sieti X:

„Boh nepožehnáva žiadny konflikt. Ten, kto je učeníkom Krista – Kniežaťa pokoja –, nikdy nestojí na strane tých, ktorí kedysi zvierali meč a dnes zhadzujú bomby. Vojenské akcie nevytvoria priestor pre slobodu ani časy mieru, ktorý prichádza len z trpezlivosti…“

Autor analýzy v týchto vyjadreniach vidí, že sa Lev XIV. odklonil od Písma, cirkevnej tradície a stáročnej katolíckej doktríny o spravodlivej vojne, keďže každú vojnu odsúdil ako nezlučiteľnú s Božou vôľou.

Mnohí ľudia s vyjadreniami pápeža úprimne súhlasia, najmä pri pohľade na tragický vývoj situácie na Ukrajine či na Blízkom východe. Autor analýzy však upozorňuje, že pápež týmto vyhlásením spochybnil legitimitu všetkých vojen – nielen tých súčasných, ale aj minulých. Tým, že celkovo odmietol možnosť vedenia vojny, podľa neho verejne poprel tradičné učenie Katolíckej cirkvi. To totiž za presne vymedzených podmienok považuje obranu a vedenie vojny za morálne oprávnené.

Vojna v Svätom písme 

McCusker svoje tvrdenie demonštruje na úryvkoch zo Svätého písma a najmä na pasážach Starého zákona, kde je podľa jeho slov vedenie vojny na Boží príkaz a s Jeho požehnaním skutočne jednou z hlavných tém. Uvádza napr. pasáže z Knihy Exodus či Knihy kráľov. 

Ide napr. o pasáže: 

Kráľ Dávid pred svojimi ťaženiami priamo hľadal a dostal Božie vedenie. Napríklad v 1. knihe Samuelovej 23, 2 čítame: 

Preto sa Dávid poradil s Hospodinom a povedal: „Mám ísť a poraziť týchto Filištíncov?“ A Hospodin povedal Dávidovi: „Choď, porazíš Filištíncov a zachrániš Keilu.“ 

V Žalme 144 spieva kráľ Dávid: 

„Nech je požehnaný Hospodin, môj Boh, ktorý učí moje ruky bojovať a moje prsty viesť vojnu. Moje milosrdenstvo a moje útočisko, moja opora a môj vysloboditeľ.“ (Ž 144, 1–2). 

McCusker vraví, že v Starom zákone sa nachádza veľa takýchto potvrdení, že počas celých dejín Izraela Boh nariaďoval vojenské zásahy, prijímal modlitby svojich bojovníkov a požehnával tých, ktorí bojovali v Jeho mene.. 

Preto je podľa neho stanovisko pápeža v priamom protiklade k Božiemu zjaveniu, a z toho dôvodu je pre veriaceho katolíka neakceptovateľné. 

Vojna v rámci Novej zmluvy

Autor analýzy prechádza zo Starého zákona na Novú zmluvu. Poukazuje na to, že dejiny Cirkvi sú plné príkladov rímskych pápežov, Kristových námestníkov na zemi, ktorí požehnávali tých, ktorí idú do vojny za spravodlivú vec. 

Poukazuje na vyhlásenie prvej križiackej výpravy pápežom Urbanom II. v roku 1095, ktorý vyzval kresťanov do vojny a tým, ktorí sa na nej podieľali, udelil plnomocné odpustky. 

Ako ďalší príklad uvádza podporu pápeža sv. Pia V., ktorú vyjadril kresťanským námorným silám brániacim západnú Európu proti Turkom pri Lepante v roku 1571. Víťazstvo sa všeobecne pripisovalo modlitbe ruženca, o ktorú Svätý Otec požiadal, a Cirkev slávi sviatok Svätého ruženca v deň výročia tejto bitky. 

Postoj Cirkvi k oprávnenosti spravodlivého boja potvrdzovalo aj časté svätenie vojakov a veliteľov. 

Katolícka teória spravodlivej vojny 

Podľa McCuskera neznamená fakt, že Boh vojnu nariadil aj požehnal, že sa o ňu treba stoj čo stoj usilovať. Existenciu vojny vníma ako dôsledok ľudského hriechu. Poukazuje tiež na učenie Katolíckej cirkvi, podľa ktorého môže byť vojna oprávnená, avšak výlučne za prísne obmedzených okolností. 

Autorom klasickej formulácie katolíckej teórie spravodlivej vojny je sv. Tomáš Akvinský. Ten sa opieral o myšlienky sv. Augustína z Hippa a učil, že spravodlivá vojna vyžaduje tri základné predpoklady: legitímnu autoritu, spravodlivý dôvod a správny úmysel. 

Stručne povedané, vojnu môže viesť len legitímna autorita (napríklad štát, nie jednotlivec), keďže práve štátu je zverená starostlivosť o dobro celého spoločenstva. Vojna sa smie viesť iba voči tým, ktorí sa previnili — napríklad neodčinili krivdy alebo nevrátením spáchali škodu. Neexistuje žiadne ospravedlnenie na začatie vojny proti niekomu, kto nespáchal krivdu ani nezaútočil. Napokon, pod správnym úmyslom sa rozumie výlučne presadzovanie dobra nad zlom. 

Svätý Tomáš zároveň upozorňuje na to, že vojny v sebaobrane môžu byť nespravodlivé, ak sa vedú so zlým úmyslom.

Autor uvádza v článku, že katolícky postoj k vojne je taký, že vojna predstavuje nesporne zlo a prináša so sebou mnohé ďalšie zlá, avšak obete nespravodlivého útoku majú právo brániť sa — a účasť na takejto obrane je často dokonca morálnou povinnosťou.

Trest smrti

Autor sa zaoberá aj otázkou trestu smrti. Poukazuje na pasáž z Listu Rimanom (Rim 13, 4): „Ale ak robíš to, čo je zlé, boj sa! Lebo nie nadarmo nosí meč; je totiž Božím sluhom, vykonávateľom hnevu nad tým, kto pácha zlé.“ Preto autor tvrdí, že štát uplatňuje svoje právo použiť násilie na ochranu spoločenstva pred tými, ktorí páchajú zlo.

Zároveň poukazuje na slová vtedajšieho biskupa Roberta Prevosta (dnešného pápeža Leva XIV.) z roku 2022: „V Cirkvi učíme, že trest smrti je neprijateľný.“ Podľa autora vyjadruje heretickú doktrínu, ktorú v roku 2018 do Katechizmu Katolíckej cirkvi zaviedol pápež František. 

Prečítajte si tiež:

• Pápež Lev XIV. sestrám milosrdnej lásky: Láskou proti roztrieštenosti
• Kardinál Matteo Zuppi v Assisi: Len ak si bezbranný, neodpovedáš zlom na zlo