Voľby v Izraeli nepriniesli jasného víťaza, o Netanjahuovej budúcnosti môžu rozhodnúť arabské strany

Obe zoskupenia by mali v 120-člennom Knesete získať približne 51 kresiel, čo je výrazne menej ako 61 mandátov potrebných na parlamentnú väčšinu. Jazýčkom na váhach sa tak môžu stať izraelské arabské strany, ktorým prieskumy prisudzujú spolu 17 až 18 kresiel. Volebná účasť dosiahla 77,7 percenta, najviac od roku 1999. Konečné výsledky ešte neboli známe.

Utorkové hlasovanie bolo prvými parlamentnými voľbami od útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023. Pre Netanjahua, najdlhšie slúžiaceho premiéra v dejinách krajiny, predstavovalo zásadnú skúšku politického prežitia.

Opozícia viní premiéra z bezpečnostných zlyhaní, ktoré útoku predchádzali, aj z odmietania nezávislého vyšetrenia okolností tragédie. Eisenkot, ktorý vedie stranu Jašar, postavil svoju kampaň na potrebe politickej zmeny a po zverejnení prvých odhadov prisľúbil, že sa pokúsi čo najrýchlejšie zostaviť vládu.

Prvou možnosťou je vznik klasickej väčšinovej koalície. Prezident Jicchak Herzog poverí zostavením vlády politika, ktorý má podľa neho najväčšiu šancu získať podporu parlamentu, pričom nemusí ísť o lídra najsilnejšej strany. Eisenkot by sa mohol pokúsiť o spoluprácu s arabskými stranami, najmä s formáciou Raam vedenou Mansúrom Abbásom. Počas kampane si však od nich udržiaval odstup. Netanjahu má zasa obmedzený priestor na získanie ďalších spojencov, keďže niektoré menšie pravicové strany podľa povolebných odhadov neprekročili hranicu potrebnú na vstup do parlamentu.

Druhou alternatívou je menšinová vláda, ktorá by sa pri jednotlivých hlasovaniach opierala o podporu poslancov mimo vládnej koalície. Rozhodujúcu úlohu by v takom prípade mohli zohrať arabské strany. Raam už bola súčasťou izraelskej vlády v rokoch 2021 až 2022, keď podporovala koalíciu Naftaliho Bennetta a Jaira Lapida. Ďalšie arabské zoskupenie, Spoločná kandidátka, naznačilo ochotu poskytnúť parlamentnú podporu vláde, ktorá by Netanjahua odstavila od moci, hoci samo do kabinetu vstúpiť neplánuje. „V súčasnosti sa zdá, že existuje možnosť vytvorenia menšinovej vlády na čele s Eisenkotom, no konečné výsledky to ešte môžu zmeniť,“ uviedol politický komentátor Tal Elovitz.

Výsledok izraelských volieb podľa Teheránu neovplyvní napätú situáciu v regióne

Treťou možnosťou je vláda národnej jednoty, v ktorej by sa spojili Netanjahuov Likud a Eisenkotov tábor. Takáto koalícia by mohla obísť krajne pravicových aj ultraortodoxných partnerov súčasného premiéra a zároveň by nevyžadovala účasť arabských strán. Podľa prieskumu z 16. októbra by jej vznik pred ďalšími voľbami uprednostnilo 55 percent Izraelčanov. Podobný model už krajina zažila v roku 2020, keď Netanjahu uzavrel dohodu o striedaní na poste premiéra s Bennym Gancom. Ich spolupráca sa však po roku rozpadla. Súčasné rokovania by navyše komplikovala skutočnosť, že Eisenkotova opozícia viedla kampaň práve za Netanjahuov odchod.

Ak sa nepodarí vytvoriť žiadnu životaschopnú vládu, Izrael môže čeliť ďalším voľbám. Politik poverený prezidentom má spravidla 28 dní na zostavenie kabinetu s možnosťou predĺženia o ďalších 14 dní. Politická patová situácia nie je v krajine novinkou. Od apríla 2019 do marca 2021 sa uskutočnili štyri parlamentné voľby, pretože jednotlivé politické tábory nedokázali vytvoriť stabilnú väčšinu.

Napätie bolo počas volebnej noci citeľné v oboch táboroch. Eisenkotovi priaznivci v Tel Avive najskôr oslavovali mierny náskok opozície, no po aktualizácii odhadov ich optimizmus vystriedala neistota. „Na túto zmenu čakám už veľmi dlho,“ povedala 31-ročná vojačka Noa Ajalová, ktorá podľa vlastných slov absolvovala viac ako 360 dní služby v zálohe. Netanjahu medzitým nechal svojich podporovateľov v Jeruzaleme čakať až do skorých ranných hodín. V nezvyčajne krátkom prejave prisľúbil, že zostaví vládu, no víťazstvo výslovne nevyhlásil. O tom, kto napokon povedie Izrael, tak zrejme rozhodnú až konečné výsledky a následné rokovania medzi stranami.