Viacerí renomovaní astronómovia vyjadrili pochybnosť o tom, či Tombaugh bol naozaj prvým človekom, ktorý objavil Pluto. Pripúšťajú možnosť, že ľudia poznali už pred tisícročiami všetky planéty našej slnečnej sústavy a aj jej veľkosť.
Vychádzajú z toho, že početné mýty a náboženstvá obsahujú veľké množstvo textov, ktoré možno interpretovať aj inakšie, ako len mytologicky a religiózne. Okrem toho existuje aj množstvo artefaktov, ktoré sa nedajú jednoznačne interpretovať.
A čo hovoria niektorí astronómovia na scénu, ktorá je zobrazená na prastarej sumerskej rolovacej pečati, o ktorej som písal v článku Prastaré civilizácie Mezopotámie? Archeológovia ju interpretujú len ako religiózno-kultovú scénu, naproti tomu aj viacerí renomovaní astronómovia pripúšťajú možnosť, že je na nej symbolicky zobrazená heliocentrická slnečná sústava.
V jej strede je Slnko a okolo neho jedenásť rôzne veľkých krúžkov, ktoré by mohli znázorňovať planéty.
V starých sumerských textoch je Nibiru opísaný ako nebeský objekt (planéta, ktorej obeh okolo Slnka trvá 3 600 rokov), ktorý je od Slnka nesmierne vzdialený.
A od niekoľkých rokov pripúšťajú už aj niektorí astronómovia možnosť existencie neznámej planéty X, ktorá je ďaleko za Plutom. Medzi nimi sú napríklad John Murray z The Open University z Veľkej Británie a John Matese z University of Louisiana, Lafayette.
Neznáma planéta by podľa nich mohla byť až 10 krát taká veľká ako Jupiter a až 32 000 krát ďalej od Slnka, ako je od neho vzdialená Zem. Jednoznačný dôkaz jej existencie ale nemajú. Zmienená sumerská rolovacia pečať sa dnes nachádza v jednom berlínskom múzeu (Vorderasiatisches Museum v Berline Grund).
Bol som tam už pred viacerými rokmi a urobila na mňa naozaj zvláštny dojem a dlho som ju obdivoval.
Na jednej strane preto, lebo to, čo zobrazuje, sa zhoduje s mojimi názormi, ktoré mám o Sumeroch vo vzťahu k našej slnečnej sústave. Na druhej strane tiež preto, lebo zakaždým ma mimoriadne fascinuje, keď stojím pred nejakým veľmi dávnym a naviac ešte aj neobyčajným a či dokonca záhadným výtvorom ľudského umu a rúk.
Roman Bednár