Prvá otázka sa týka takzvaného projektu B4. Tento projekt nedávno podporil poslanec Štátnej dumy Federálneho zhromaždenia RF S. V. Železňak. Projekt obsahuje zmluvu štyroch balkánskych nezávislých štátov. Máte informácie o tomto projekte, aký máte naň názor?

Viete, o tomto projekte som nepočul. V našej občianskej spoločnosti a parlamentoch vzniká veľa ideí. Toto je celkom iste prejav úsilia o to, aby balkánske štáty pociťovali svoje dejiny, svoju identitu a nestávali sa obeťou nových rozdeľovacích línií v Európe, keď niekto vstupoval do NATO, niekto do Európskej únie, a potom sa od všetkých ostatných žiada, aby urobili to isté.

Treba rešpektovať slobodnú voľbu všetkých národov Balkánu, ako vlastne aj všetkých národov sveta a Európy. Účasť v rozličných medzinárodných organizáciách nesmie byť prekážkou na zachovanie historickej, kultúrnej a etnickej identity. Ja som nič nepočul o tomto projekte, ale rozhodne ho s poslancom S. V. Železňakom prediskutujem. Existuje tiež projekt pod názvom Fórum slovanských kultúr, ktorý navrhuje Slovinsko.

Tento projekt je jednoznačne orientovaný na to, aby ľudia nezabúdali na svoj spoločný jazyk, spoločné tradície, spoločnú kultúru a spoločné ľudské kontakty, ktoré majú korene v dávnych časoch. Musia umožňovať uchovávať toto dedičstvo, ozajstné kultúrne dedičstvo značnej časti Európy. Počul som aj o ďalšom projekte, s pomerne negatívnou konotáciou – o projekte albánskych mestských magistrátov, konkrétne Albánska, Prištiny, Macedónska, Čiernej hory a Preševskej doliny. Ak za týmto nie je stará známa idea Veľkého Albánska, tak naši kolegovia v EÚ by mali určite hľadieť veľmi dopredu.

Rusko mnohí pokladajú za hrozbu pre stabilitu na Balkáne. Celkom nedávno prezidentka Chorvátska Kolinda Grabarová-Kitarovičová vyhlásila, že Rusko chce prostredníctvom Belehradu vyprovokovať nové konflikty v regióne. Čo k tomu môžete povedať?

Prezidentku Chorvátska pani Kolindu Grabarovú-Kitarovičovú poznám. Myslím si, že máme normálne vzťahy ešte od čias, ako bola ministerkou zahraničných vecí Chorvátska. Takého slová mi pripadajú dosť zvláštne od lídra krajiny, s ktorou chce Rusko udržiavať priateľské vzťahy, rovnako ako aj so všetkými ostanými štátmi, či už na Balkáne alebo na európskom kontinente. Ak pani prezidentka má konkrétne fakty potvrdzujúce tieto vyhlásenia, sme ochotní to s ňou prediskutovať. Ak mám hovoriť o dnešnej situácii, tak len pred nedávnom sme na spoločnej tlačovej konferencii s ministrom zahraničných vecí Srbska I. Dačičom počuli otázku o srbsko-chorvátskych vzťahoch, a odznelo nemálo faktov, ktoré svedčia o tom, že Chorvátsko zbrojí, militarizuje sa a zaobstaráva si také druhy zbraní, ktoré len ťažko možno nazvať obrannými.

U našich srbských kolegov sa vynorila otázka, proti komu sa tieto útočné zbrane nakupujú. A vôbec, keď sa diskusia skĺzava do takejto roviny, znamená to, že politici čosi nedotiahli. Politici by mali budovať vzťahy založené na dôvere, prehlbovať túto dôveru a vzájomné porozumenie, vysvetľovať si vznikajúce podozrenia prostredníctvom dialógu, a nebežať hneď k mikrofónu a niekoho nepodložene obviňovať. Viete, napríklad Európska únia pokladá Rusko-srbské humanitárne centrum v srbskom meste Niš za „hniezdo špiónov“, za hrozbu európskej bezpečnosti. O tom však, že za roky existencie tohto Centra bolo demilitarizovaných viac ako 4 mil. štvorcových kilometrov a zneškodnených približne poldruha tisíc mín a nebezpečných predmetov, to, že toto Centrum poskytuje pomoc pri hasení požiarov na juhu Európy, vrátane krajín EÚ, o tom radšej mlčia. Ba čo viac, vieme (v EÚ je veľa štátov, takže tajností niet), že Brusel žiada od Srbska, aby toto centrum zatvorilo, ak chce Srbsko vstúpiť do EÚ, a vôbec, žiada, aby sa Srbsko správalo tak, ako sa začal správať líder Čiernej hory, ktorý jednoducho zapredal svoje povinnosti a sľuby, ktorý zradil Rusko, hoci Rusko mu nič zlé neurobilo. Ak si chce Európska únia takýmto spôsobom získavať priateľov, tak tomu sa hovorí „kamarátiť sa proti niekomu“, hoci my sme si vždy mysleli, že kamarátiť sa treba nie proti niekomu, ale s niekým, a takto sa aj správame voči našim balkánskym priateľom.

Bez zvoleného prezidenta Spojených štátov Trumpa sa nijako nezaobídeme. Očakávame zlepšenie vzťahov medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Aký to bude mať vplyv na Srbsko? Zníži sa nátlak, ktorý Srbsko pociťuje zo strany západných krajín?

Je to taká špekulatívna otázka. Prečo by sme sa bez Donalda Trumpa nemohli zaobísť?

Mám na mysli bez otázok o Donaldovi Trumpovi…

Presne to mám na mysli. Prečo by sme sa nezaobišli bez rozhovoru o D. Trumpovi? D. Trump zvíťazil vo voľbách, ktoré vyvolali veľa otázok, ale boli v súlade s americkou volebnou legislatívou. Američania nám veľmi dávno hovorili, že zákon je nedokonalý, že má veľa nedostatkov, ale že si s tým poradia sami. Donald Trump zvíťazil a teraz zostavuje tím.

Vo svojich predvolebných vystúpeniach mal niekoľko vyhlásení, ktoré boli zamerané na to, aby sa, po prvé, nezamiešal do nejakých konfliktov, ktoré nemajú nič spoločné s USA, po druhé, aby sa venoval predovšetkým ekonomike USA a vytvoreniu pracovných miest, po tretie, aby sa v zahraničnej politike zameral hlavne na likvidáciu teroristov. Vyhlásil, že je ochotný spolupracovať s každým, kto si kladie za cieľ spolupôsobiť s Amerikou v boji proti terorizmu, vrátane Ruskej federácie. Tieto predvolebné postuláty musia byť, pochopiteľne, pretvorené do konkrétnych praktických činov. Len čo bude vytvorená nová administratíva, len čo tí, čo v nej zaujmú miesta, začnú formulovať svoje praktické postupy, vtedy sa ukáže, nakoľko hlboko a efektívne budeme môcť spolupracovať my, a tiež iné štáty, s novou administratívou Spojených štátov v protiteroristickom boji, ale aj v iných otázkach.

Video si môžete pozrieť tu: