Môj profil 
Predplatné
Súčasťou denného tábora sú každý deň okrem hier a aktivít v prírode aj dva tematické prednáškové bloky z oblasti masmédií, psychológie, ekonómie, sociológie a práva, pričom detských študentov budú vzdelávať poprední pedagógovia školy ako napríklad prof. Iveta Radičová či prof. Juraj Stern. Každý deň deti čaká iný program, napríklad tvorba reportáží v televíznych štúdiách, alebo improvizovaná ukážka súdneho procesu, či virtuálna realita.
Školu založil v roku 2004 Ján Čarnogurský za pomoci ruského kapitálu. Pôvodný názov bol Bratislavská vysoká škola práva, štúdium bolo na začiatku zamerané len na populárny právnický odbor, o ktorý bol v tom čase enormný záujem. Postupne pribúdali aj ďalšie fakulty: Fakulta ekonómie a podnikania (r. 2005), Fakulta masmédií (r. 2007), Fakulta informatiky (r. 2009) a Fakulta psychológie (r. 2011). V roku 2013 sa škola dostala do finančných problémov, a preto ju koncom roku 2014 Čarnogurský a Rusi predali firme Prosperita holding, a.s., jednej z najväčších rodinných spoločností v Českej republike ovládanej miliardárom Miroslavom Kurkom.
Dnes je to jediná súkromná škola univerzitného charakteru v SR. Na piatich fakultách ponúka trojstupňové štúdium až v štyridsiatich akreditovaných programoch, ktoré tu už absolvovalo vyše 17 000 študentov. Ako jediná súkromná vysoká škola na Slovensku má priznané práva doktorandského stupňa štúdia (PhD.). Je oprávnená uskutočňovať rigorózne, habilitačné a vymenúvacie konanie profesorov.
Pozoruhodné je ideologické zafarbenie tejto školy. Hovorí o ňom aj výzdoba vestibulu, keď na čestnom mieste je pamätná tabuľa s portrétom Richarda Coudenhove-Kalergiho (1894-1972), o ktorom sa tam píše: „Filozof, historik a spisovateľ Richard Coudenhove-Kalergi je považovaný za nositeľa modernej európskej myšlienky. Svoj profesijný život venoval boju za slobodu a zjednotenie nášho kontinentu. Ako protiváhu k totalitným pokušeniam fašizmu, nacionalizmu a komunizmu založil v roku 1923 paneurópske hnutie.“
Hneď vedľa je nástenka s tromi na seba nadväzujúcimi plagátmi. Je to rozvinutý rodokmeň Habsburgovcov s nadpisom „Od jastrabieho hradu po zjednotenú Európu – habsburských tisíc rokov v hlavnom prúde svetadiela“. Človek by sa takmer spýtal: aká má byť súvislosť habsburgského panovníckeho rodu s víziou budúcej jednotnej Európy? Na túto otázku nech si odpovie každý sám.
Na spomínanej nástenke sú aj citáty Habsburgovcov. Karl von Habsburg, hlava Habsbursko-Lotrinského rodu, bývalý poslanec Európskeho parlamentu za rakúsku Ľudovú stranu, člen Rádu zlatého rúna, ktorého je od roku 2000 veľmajstrom, nositeľ veľkríža suverénneho Rádu maltézskych rytierov, generálny riaditeľ Organizácie nezastúpených štátov a národov (UNPO), najvyšší predstaviteľ Akademického zemského spolku rakúskych katolíkov, predseda Medzinárodného výboru Modré štíty a predseda Paneurópskeho hnutia Rakúska: „Ak chceme prekonať národné štáty politikou zjednocovania Európy, nedosiahneme to centralizovaním rozhodovania, ale len prepojením politiky s princípom subsidiarity. To znamená posilnenie regiónov, budovanie erópskej demokracie.“ A hovorí tiež o tom, že proces zjednocovania Európy musí ešte pokračovať: „Zjednocovanie Európy sa predsa nezačalo kvôli zjednocovaniu daní, ale kvôli tomu, aby sme ju vrátili na dejisko sveta.“
Pán Habsburg teda hovorí o prekonaní národných štátov a o princípe subsidiarity, na ktorý sa odvolával aj Coudenhove-Kalergi. Lenže vec buď celkom nedomysleli, alebo cielene zavádzajú. Ten spomenutý princíp, ktorý je základným princípom, na ktorom má byť postavená demokratická spoločnosť, totiž hovorí, že čo môžu zastrešovať nižšie organizačné jednotky, sa nemá presúvať na tie vyššie. Coudenhove-Kalergi a jeho nasledovníci tvrdia, že v mene tohto princípu subsidiarity chcú posilniť samostatnosť regiónov, čo je v podstate správne. Lenže súčasne hovoria o prekonaní národných štátov a o tom, aby jednotná silná Európa bola silným globálnym hráčom. Tu sa teda zámerne vynecháva rola národných štátov, ktoré donedávna boli štandardným stupňom, prirodzene a dostatočne zastrešujúcim obranu, zahraničnú politiku, ale aj financie a ďalšie rezorty v záujme svojich občanov. Inými slovami, plánované vynechanie alebo výrazné potlačenie úlohy národov a štátov v štruktúre riadenia nie je v duchu princípu subsidiarity, ale naopak, proti nemu.
Paneurópska vysoká škola sa ani netají tým, že chce vychovať generáciu „paneurópanov“. Tí by v duchu Coudenhove-Kalergiho mali byť multikultúrnym a multietnickým mixom žijúcim v budúcich „Spojených štátoch Európskych“, pozostávajúcich z rozdrobeného množstva regiónov v princípe bezbranných voči centrálnej moci. Kritici hovoria, že vytvorenie takejto unitárnej Európy nie je ničím iným, ako pokusom o jej totálne ovládnutie nevolenými elitami – a nástenka s rodokmeňom Habsburgovcov ako dominantný informačný a ideový prvok vo vestibule školy tieto podozrenia rozhodne nevyvracia.
Ivan Lehotský
.jpg)
.JPG)
