Môj profil 
Predplatné
Fundárek nespochybňuje, že zavedenie bezplatnej dopravy má potenciál zvýšiť záujem o verejnú dopravu. “Ak však poskytovateľ nedisponuje potrebnou kapacitou i zálohou vozidiel a personálu, ktorú si posilnenie dopravy vyžaduje, spoje sa preplňujú a vznikne naopak skupina cestujúcich, ktorí sa rozhodnú z verejnej dopravy odísť, pretože sa odmietajú v preplnených spojoch tlačiť,” upozornil Fundárek. Ďalší možný nežiaduci jav vidí v tom, že verejnosť začne používať verejnú hromadnú dopravu i na cesty, ktoré predtým vykonávali peši.
Odborníkov kritický pohľad na celú myšlienku však vychádza najmä z ekonomického kontextu celého projektu a finančného dosahu, s ktorým je potrebné rátať. Spochybňuje pritom odhad iniciátora myšlienky, že zvýšené náklady pokryjú zvýšené príjmy z podielových daní. “Tie môžu refundovať tri štvrtiny nákladov, ktoré bude predstavovať výpadok tržieb. Okrem tohto deficitu však náklady zvýši aj nárast výkonov,” zdôraznil Fundárek. Argumentuje aj príkladom zo zahraničia. “V sedemdesiattisícovom belgickom meste Hasselt narástli náklady na MHD za desať rokov po zavedení bezplatného cestovania o 250 percent! Napokon po 16 rokoch toto mesto cestovanie zadarmo zrušilo,” priblížil.
Do úvahy je navyše potrebné podľa Fundáreka vziať aj nutné rozšírenie vozového parku i personálneho zabezpečenia, ktoré už v súčasnosti nie je dostatočné. Ak sa podľa neho má uvažovať o zvýšení atraktivity verejnej dopravy, cestou je skôr znižovanie cestovného. Poukázal pritom na fakt, že ročný lístok je v Bratislave výrazne drahší ako napríklad v Prahe. “Praha navyše spoplatňuje parkovanie, takže pomer nákladov na využívanie áut a verejnej hromadnej dopravy je tam výrazne iný než v Bratislave,” upozornil Fundárek.
Dopravný analytik Jozef Drahovský pre TASR upozornil, že nič nemôže byť zadarmo, vždy to niekto musí platiť. V Bratislavskom kraji je podľa neho treba začať rieši statickú dopravu, rovnako aj hlavné i záložné trasy cez Bratislavu. “Momentálne v Bratislave i okolí je intenzívna výstavba. Pribúda tu desaťtisíce nových domácností, ale cestná, električková či trolejbusová sieť sa adekvátne k tomuto nárastu nerozrastá,” uviedol. V budúcnosti to môže podľa neho viesť k ešte väčším dopravným zápcham ako v súčasnosti. “Je to 20 rokov zanedbaného plánovania a výstavby,” podotkol analytik.
Pavol Frešo, súčasný predseda BSK, v stredu 2. augusta prostredníctvom videa na sociálnej sieti potvrdil zámer uchádzať sa o tretí mandát šéfa VÚC v rade. Myšlienkou, s ktorou sa bude uchádzať o znovuzvolenie, je možnosť zavedenia bezplatnej verejnej dopravy v Bratislavskom kraji.
Frešo je presvedčený, že myšlienka môže byť zrealizovaná, ak sa na trvalý pobyt prihlásia tí, ktorí v Bratislave a Bratislavskom kraji síce žijú, no nie sú tu prihlásení ako rezidenti. Následné zvýšenie príjmu z podielových daní by podľa Freša sanovalo zvýšené náklady na bezplatnú dopravu. K myšlienke ho vedie i príklad hlavného mesta Estónska, kde takýto model zaviedli.
.jpg)
.JPG)
