Veľkonočná kraslica na prezidentskom stolci

Nitra 22. marca 2019 (HSP/Foto:SITA-Jana Birošová)

Máme za sebou prvé kolo volieb prezidenta SR. Človek nemusel byť jasnovidcom, aby predpokladal jeho výsledok. Otázka stojí, prečo k tomu došlo, že v záverečnom finále sú práve títo nominanti?

Prvé, čo chcem povedať, je fakt, že ani jeden z nich nepredstavuje skutočnú zmenu. Zuzana  Čaputová bude pokračovaním Kiskovej politiky a Maroš Šefčovič pokračovaním politiky Smeru. Skutočnou zmenou boli kandidáti na treťom a štvrtom mieste. Žeby práve preto neuspeli, že ľudia si až takú veľkú zmenu neželajú?

Vo svojom príspevku pred prvým kolom som napísal, že karty do druhého kola bude rozdávať Marián Kotleba. Bohužiaľ, sa to potvrdilo a naozaj ma neteší, že som mal pravdu. Mnohí hľadajú dôvody, prečo Marián Kotleba vôbec kandidoval a prečo svoju kandidatúru v závere kampane nestiahol v prospech Štefana Harabina, ktorý bol očividne priechodnejší do druhého kola, ako M. Kotleba. Bola dôvodom jeho kandidatúry snaha aspoň trochu prelomiť mediálnu blokádu? Napoleonský komplex? Neprítomnosť štátnického nadhľadu?

Možný je ešte jeden dôvod: Na Najvyššom súde leží návrh generálneho prokurátora na zákaz Kotlebovej strany. S návrhom sa už dva roky nič nedeje, ale môže to slúžiť ako účinný nástroj politického vydierania: V istých momentoch to môže fungovať ako ultimátum, že ak Kotleba nechce, aby jeho strana bola zakázaná, bude sa správať podľa želania vydierača.

Je mi jasné, že toto moje vysvetlenie budú potenciálni účastníci pohoršene popierať a nikdy sa k nemu nepriznajú, na druhej strane by sme si mali byť vedomí, že takéto metódy v politike vôbec nie sú zriedkavé. A znalcom slovenskej politiky je jasné, že aká by to bola pre Smer potupa, keby sa jeho kandidát nedostal do druhého kola. Táto moja úvaha je čistá konšpirácia, ale má svoje racionálne jadro.

Pred kresťanským a národne orientovaným voličom stojí otázka či ignorovať druhé kolo a ak ísť voliť, tak koho? Zasa voliť menšie zlo, a kto je vlastne menšie zlo? Na prvý pohľad sa obaja uchádzači zdajú rovnakí, ako v tej detskej riekanke: „Sú jak dve hrozná, nik ich nerozozná.“ Nie je to celkom tak.

Šefčovič je v politike stopercentný profesionál, Čaputová amatér, ktorý objavil v sebe politický talent pred pár mesiacmi. Šefčovič dokonale ovláda unijné právo, pozná bruselskú administratívu a medziľudské vzťahy v Bruseli aj vo svetovej politike, Čaputová mu v tom nesiaha ani po členky. Je úplne zúfalá predstava, že Zuzana Čaputová, ktorá nemá šajnu o armáde, zbraniach, či bojových operáciách, by mala byť najvyšším veliteľom našich ozbrojených síl! Vo vojenských otázkach môže byť len poslušnou figúrkou svojich budúcich bábkovodičov v pozadí!

Všetci, včítane mňa, Šefčovičovi vyčítajú, že po príchode na Slovensko v sebe náhle objavil kresťanstvo, úctu ku tradičnej kresťanskej rodine, k slovenskej histórii a k slovenskému vlastenectvu. Že v Bruseli sa nikdy takto neprejavil, že v Bruseli bol lojálny k multi-kulti, ku gender ideológii, či k imigrantskej politike. Čo je vlastne jeho skutočný názor?

Nuž, za plat 30 000 eur mesačne by prezliekol kabát skoro každý,  možno aj Maroš Šefčovič, možno naozaj vraví pravdu teraz. Čo však pokladám za najväčšiu Šefčovičovu prednosť je fakt, že nikdy, ani v Bruseli, sa neprejavil ako vojnový štváč! Napríklad, nikdy nepovedal, že Rusko je pre nás hrozba a že Rusko je náš nepriateľ, ako opakovane vyhlásil pán Kiska! Postoje Zuzany Čapútovej k týmto otázkam sú úplne neodhadnuteľné a budú plne závisieť od toho, čo jej poradia tí, ktorých jej dosadia ako poradcov! V porovnaní s Zuzanou Čapútovou v Šefčovičovi vidím ďaleko väčšiu záruku života v mieri a že nás nezatiahne do nejakej hazardérskej vojenskej avantúry!

Ak chce Maroš Šefčovič získať 25 % hlasov Harabina a Kotlebu a tým byť úspešný v druhom kole, musí urobiť  niekoľko zásadných vyhlásení: Že je zárukou mierového života Slovákov, že prijme demisiu Miroslava Lajčáka, pretože demisia sa nedá stiahnuť, že stiahne podpis SR pod Istanbulským dohovorom, že nebude podporovať manželstvá homosexuálov a adopciu detí takýmito pármi, že z pobaltských štátov stiahne našich vojakov a že nepripustí inváziu imigrantov na Slovensko.

Takýmito krokmi by si získal sympatie aj časti elektorátu svojej súperky. Ak to urobí, je reálna šanca, že v druhom kole uspeje a slovenskou prezidentkou nebude veľkonočná kraslica: zvonku krásna, vymaľovaná a príťažlivá, ale prázdna zvnútra.

MUDr. Štefan Paulov,

think tank Suverenisti.