Od tajného štúdia teológie v čase totality až po vedenie Katolíckej cirkvi v období veľkých zmien – pontifikát Jána Pavla II. bol jedným z najvýznamnejších v dejinách. Svätorečenie, ktoré nasledovalo krátko po jeho smrti, len podčiarklo jeho mimoriadny vplyv na Cirkev i svet.

Pontifikát, ktorý zmenil svet

Pápež Ján Pavol II. (1978 – 2005) viedol Katolícku cirkev 26 rokov, 5 mesiacov a 16 dní, čím sa stal druhým najdlhšie slúžiacim pápežom v histórii. Zohral kľúčovú úlohu pri politických zmenách v Európe v roku 1989 a bol priekopníkom ekumenizmu, zmierenia s judaizmom a dialógu s islamom. Svojimi 104 zahraničnými cestami a neustálym úsilím o mier, slobodu a spravodlivosť si získal celosvetový rešpekt.

Cesta Karola Wojtyłu k pápežstvu

Karol Wojtyła sa narodil 18. mája 1920 v poľských Wadowiciach. Počas druhej svetovej vojny pracoval ako robotník a zároveň tajne študoval teológiu v Krakove. V roku 1946 bol vysvätený za kňaza a v roku 1964 sa stal krakovským arcibiskupom. O tri roky neskôr ho pápež Pavol VI. vymenoval za kardinála. Dňa 16. októbra 1978 bol zvolený za pápeža ako prvý kardinál netalianskeho pôvodu po 455 rokoch.

Významné udalosti a misijné cesty

Počas svojho pontifikátu Ján Pavol II. navštívil 129 krajín a vydal 14 encyklík. Presadzoval dialóg medzi náboženstvami, čím prelomil mnohé historické bariéry. Medzi jeho kľúčové momenty patrili modlitbové stretnutia za mier v Assisi a historická návšteva židovskej synagógy v Ríme. Počas svojho pôsobenia v úrade uznal viac ako 1 800 svätých a blahoslavených, čím zdôraznil význam svätosti v každodennom živote.

Utrpenie a posledné roky

V roku 1981 prežil atentát na Námestí sv. Petra, čo prehĺbilo jeho dôveru v Božiu prozreteľnosť. V posledných rokoch života zápasil s Parkinsonovou chorobou, no aj napriek zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu neprestával vykonávať svoje poslanie. Jeho posledné slová pred smrťou, „Nechajte ma ísť do domu Otca!“, zostali silným svedectvom jeho viery. Zomrel 2. apríla 2005.

Odkaz a svätorečenie

Jeho beatifikácia v roku 2011 a svätorečenie v roku 2014 boli jednými z najrýchlejších v histórii Cirkvi. Ján Pavol II. zanechal nezmazateľnú stopu – jeho pontifikát bol obdobím výziev, ale aj triumfov v oblasti viery, ekumenizmu a medzinárodných vzťahov. Jeho odkaz naďalej inšpiruje veriacich a lídrov po celom svete.

Slovenská stopa 

Svätý Ján Pavol II. navštívil Slovensko celkovo trikrát. Prvýkrát prišiel v roku 1990, kedy absolvoval dvojdňovú návštevu Česko-Slovenska.

Pred 36 rokmi prišiel na pozvanie vtedajšieho prezidenta Václava Havla a kardinála Františka Tomáška na návštevu Českej a Slovenskej federatívnej republiky (21. – 22. apríla 1990) sv. Ján Pavol II. Svoju návštevu začal v Čechách. Na Slovensku ho privítali o deň neskôr – na letisku vo Vajnoroch, kde slávil svätú omšu.

Česko-Slovensko sa po Poľsku stalo druhou krajinou bývalého východného bloku, ktorú navštívil Ján Pavol II. Pri svojej púti sa stretol s vysokými cirkevnými predstaviteľmi, na Letenskej pláni v Prahe slúžil svätú omšu, počas ktorej predniesol kázeň v češtine.

Druhý deň pobytu strávil pápež na moravskom Velehrade a na Slovensku. Vo Vajnoroch vyjadril presvedčenie, že dvojitá láska k Panne Márii a Petrovmu nástupcovi je vzácnym dedičstvom svätých vierozvestov Cyrila a Metoda. Vajnorská výzva pápeža „Nebojte sa“ obletela celú transformujúcu sa Európu.

Vtedajší prezident Václav Havel označil skutočnosť, že pápež prišiel do bývalého Česko-Slovenska iba pol roka po zamatovej revolúcii v novembri 1989, za malý zázrak.

Ján Pavol II. prejavil pritom záujem o návštevu Česko-Slovenska už v roku 1985 – na 1100. výročie úmrtia sv. Metoda. Pod pozvánku kardinála Františka Tomáška sa však odmietol podpísať prezident Gustáv Husák.

Na Slovensko prišiel po prvýkrát, celkovo ho navštívil trikrát. Okrem apríla 1990 zavítal na Slovensko ešte aj v dňoch 30. júna – 3. júla 1995.

Tretia historická návšteva sa konala v dňoch 11. – 14. septembra 2003. Táto apoštolská cesta podľa vôle pápeža a priania vtedajších biskupov viedla do diecéz, ktoré doposiaľ pápež nenavštívil. Záverečná Eucharistia bola vtedy spojená s blahorečením biskupa Vasiľa Hopka a rehoľnej sestry Zdenky Schelingovej.

Celosvetová úcta k zosnulému pápežovi

Úmrtie Jána Pavla II. 2. apríla 2005 vyvolalo obrovský ohlas po celom svete. Po jeho dlhom boji s Parkinsonovou chorobou sa jeho zdravotný stav dramaticky zhoršil. Napriek intenzívnej starostlivosti sa rozhodol stráviť posledné chvíle vo svojom vatikánskom byte. Jeho smrť o 21:37 v predvečer Nedele Božieho milosrdenstva vyvolala smútok i modlitby miliónov veriacich na celom svete.

Najväčší pohreb v novodobej histórii

Pohreb Jána Pavla II. 8. apríla 2005 bol jedným z najväčších smútočných zhromaždení v histórii. Do Ríma pricestovalo približne štyri milióny ľudí vrátane svetových lídrov a predstaviteľov rôznych náboženstiev. Symbolickým obrazom zostal vietor, ktorý na jeho jednoduchom drevenom truhle listoval v evanjeliári.

Volanie „Santo subito!“ (Svätý hneď!) zaznievalo už pri jeho pohrebe a jeho kanonizačný proces prebehol v rekordnom čase – v roku 2011 bol blahorečený a v roku 2014 svätorečený.

Zdroje: Archív TK KBS, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk