Môj profil 
Predplatné
Problémy s prvým miestom
Donald Trump uisťuje, že bola jeho nedávna cesta do Pekingu úspešná a ako dôkazy uvádza vrelé prijatie, ktoré pre neho v Číne zorganizovali. Ale jeho politika protekcionalismu a “odchode dovnútra”, teda z medzinárodného bojiska, už začína privádzať Ameriku k zaostávanie za Čínou. Obzvlášť názorne je to vidieť na príklade energetiky, píše stránka energypost.eu.
Zaplnenie prázdnoty
Si Ťin-pching a Donald Trump samozrejme narýchlo po rokovaniach hovorili o ohromnej vzájomnej sympatii. Samozrejme, americkej a čínskej spoločnosti podpísali mnoho kontraktov a dohôd v celkovej hodnote, ktorá minimálne na papieri prevyšuje štvrť trilióna dolárov.
Ale všetko to leží na povrchu, aj keď je to samozrejme pravda. V hĺbke je to, že Peking úspešne zapĺňa prázdnotu vytvorenú odchodom Washingtonu. Príkladov trumpovského protekcionalismu je viac než dostatok. Je to tiež odchod USA z Parížskej dohody o klíme a Transpacifického partnerstva (TPP) a odmietnutie bezvýhradnej podpory presláveného Piateho článku stanov NATO, vyžadujúce vojnu so všetkými, ktorí napadnú člena aliancie, a zavedenie vysokých taríf na import z Kanady … Toto a mnohé ďalšie dáva Pekingu skvelú možnosť na zosilňovanie svojho vplyvu. Nie je teda nič čudné, že v čínskom hlavnom meste usporiadali pre amerického prezidenta také vrelé prijatie.
Tri čínske výstrahy
Úspešné a rýchle zaplnenie prázdnoty Čínou sa najvýraznejšie prejavuje v troch oblastiach. Peking sa uchádza o hegemóniu dolára, ktorá umožnila Amerike stať sa superveľmocou. Ropné futures s hlavnými značkami Brent a West Texas Intermediate prebiehajú v dolároch. Hegemóniu americkej valuty používa Washington dlho a úspešne. Jedným z ich prejavov je schopnosť používať dolár ako ekonomickú zbraň a zavádzať sankcie proti nevítaným krajinám. Napríklad Rusku a Iránu. Pravdepodobne vo veľkej miere aj preto, aby sa samotný Peking nestal obeťou washingtonských sankcií, chce spustiť obchod ropných kontraktov v Juanoch, ktoré možno previesť na zlato, pričom nie je vylúčené, že sa tak stane dokonca ešte v tomto roku. S ohľadom na to, že je Čína najväčším nákupcom ropy na planéte, nie je dobré podceňovať ropné Juany ako zbraň proti doláru.
Siho plán ako Marshallov plán
Všetko sa nečakane zmenilo – nie Amerika, ale Čína teraz zabezpečuje slobodný obchod. Jedným z dôkazov tejto paradoxnej myšlienky je aj grandiózny projekt Siho “Jeden pás, jedna cesta” (OBOR), ktorý zasahuje niekoľko krajín na troch kontinentoch, ktorý často nazývajú “Marshallovým plánom XXI.” storočia a ktorý pojme približne dve tretiny obyvateľstva planéty, skoro tretinu svetového HDP a približne štvrtinu globálneho obchodu. O rozsahu čínskeho projektu vypovedá predpokladaná priemerná suma ročných investícií – 1,7 triliónov dolárov. Pričom financovanie sa bude vykonávať prevažne čínskymi finančnými inštitúciami – Asian Infrastructure Investment Bank, New Development Bank a Silk Road Fund a nie MMF a Svetovou bankou ako obvykle.
Jedným z bodov OBOR bude vytvorenie celosvetovej elektrickej supersiete pre boj s globálnym otepľovaním, kde Peking tiež zaujal miesto lídra, ktoré opustil Washington. Si nedávno pri začatí XIX. zjazdu Komunistickej strany Číny oznámil, že Čína bude svetovým lídrom v boji so zmenami klímy.
Za svoje víťazstvo v prezidentských voľbách v roku 2016 vďačí Donald Trump vo veľkej miere svojmu image bystrého a úspešného biznismena. Avšak obchody a iné novinky zo sveta biznisu, ktoré priniesol do Bieleho domu, môžu priniesť len krátkodobý efekt pre ekonomiku, domnieva sa energypost. Z druhej strany stráca na význame v porovnaní s vplyvom čínskych projektov na ekonomiku, vrátane globálnej ekonomiky. Strategické víťazstva Pekingu sú v tejto súvislosti témou pre zvláštny článok.
.jpg)
.JPG)
