Veľké kauzy riešené za vládnutia súčasnej koalície sú vážne spochybnené. Generálna prokuratúra zaradom ruší obvinenia

Bratislava 1. septembra 2021 (HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel,TASR-Jakub Kotian,Jaroslav Novák)

Slovenskú verejnosť aktuálne prekvapila informácia o zrušení oboch obvinení voči bývalému šéfovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimírovi Pčolinskému. Námestník generálneho prokurátora nenašiel dôkazy a dôvody na jeho trestné stíhanie

Pčolinského prípad

Pčolinský bol vyšetrovaný kvôli údajnej korupcii. Podľa vyšetrovateľov on a bývalý námestník SIS Boris Beňa mali prijať úplatok od podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára vo výške 40-tisíc eur. Sprostredkovateľom úplatku mal byť bývalý šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó. Kollár si mal za svoj úplatok vybaviť to, aby ho SIS prestala rozpracovávať.

Pčolinský bol zadržaný 11. marca tohto roka. Už 14. marca ho Špecializovaný trestný súd poslal do väzby. V ten deň sa zároveň Pčolinský vzdal funkcie riaditeľa SIS.

Do funkcie riaditeľa SIS bol Pčolinský vymenovaný prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou na návrh vlády 15. apríla 2020, na poste vtedy vystriedal Antona Šafárika. Nový šéf SIS vtedy zdôraznil, že nie je blízkym človekom vtedajšieho premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), ani straníckym nominantom, napriek tomu, že jeho brat je poslanec hnutia Sme rodina Peter Pčolinský a jeho manželka je zas poslankyňa za toto hnutie Adriana Pčolinská.

Spomínanému podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi bolo v danej veci rovnako zrušené obvinenie, zostáva však vo väzbe, lebo je obvinený aj v inej kauze.

Pri tejto kauze je dôležité poznamenať, že bola založená aj na výpovediach kajúcnikov Borisa Beňu a Ľudovíta Makóa.

Obvinenie zrušili aj Haščákovi

Generálna prokuratúra zároveň zrušila obvinenia aj podnikateľovi Jaroslavovi Haščákovi, ako aj Ľubomírovi Arpášovi a Dane Arpášovej, ktorí boli obvinení v kauze Gorila.

Haščáka a manželov Arpášovcov pôvodne obvinil vyšetrovateľ 1. decembra minulého roka. Arpášovci mali s firmou kontrolovanou Haščákom uzavrieť zmluvu na fiktívne poradenské služby v hodnote 194-tisíc eur, pričom podľa polície išlo o odmenu za predaj nahrávky Gorila. Arpáš mal po svojom odchode z SIS vyniesť nahrávky z odpočúvania konšpiračného bytu Penty na Vazovovej ulici v Bratislave, následne ich mal predať Haščákovi.

Haščák bol na základe obvinenia vzatý do väzby, kde bol zhruba mesiac. Na slobodu ho prepustil začiatkom januára 2021 Najvyšší súd.

Odstúpenie Kovaříka

V týchto dňoch zároveň oznámil svoje odstúpenie policajný prezident Peter Kovařík. Ten už doručil na ministerstvo vnútra svoju žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru, skončiť by mal k 15. septembru 2021.

Kovařík bol nedávno bratislavskou krajskou prokuratúrou obvinený zo zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa prokuratúry mal Kovařík zmariť policajný zásah, ktorého cieľom malo byť zadržanie obvinených kajúcnikov Mateja Zemana („Zemáka“) a Petra Petrova („Tigra“). V rámci júlového zásahu Úradu inšpekčnej služby, ktorý bol prerušený na pokyn policajného prezidenta, sa však podarilo zadržať len jedného z obvinených, Csabu Dömötöra, ktorý bol neskôr právoplatne odsúdený za krivú výpoveď.

Kovaříka mal podľa pôvodného tvrdenia Hospodárskych novín požiadať o prerušenie policajnej akcie samotný minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO), hoci on sám takúto interpretáciu odmieta. Podľa Mikulcových slov mu volali novinári, ktorí ho upozorňovali na situáciu pred budovou policajnej inšpekcie, pričom on dal najprv dočasne poverenému šéfovi policajnej inšpekcie Petrovi Scholtzovi a následne aj policajnému prezidentovi Kovaříkovi pokyn, aby preverili okolnosti nasadenia dotyčných policajných jednotiek.

Ministra Mikulca chcela v týchto dňoch odvolávať opozícia, avšak ani na niekoľkýkrát nebol parlament uznášaniaschopný. Mimoriadna schôdza tak bola presunutá na 16. september. Strana Smer-SD okrem iného obviňuje Mikulca, že sa mal stretávať s obvineným kajúcnikom, členom takáčovcov Matejom Zemanom v jeho byte, kde mali spolu preberať koordinovanie svedeckých výpovedí.

Predseda Smeru Robert Fico je zároveň presvedčený, že policajný zásah proti kajúcnikom (vrátane Zemana) bol zastavený práve na pokyn Mikulca. Podľa Fica mal Mikulec ešte ako riaditeľ vojenského spravodajstva kontakty na takáčovcov. Mal využívať ich služby na riešenie svojich sporov.

Kto stojí v pozadí obvinení?

Spoločným menovateľom obvinenia Petra Kovaříka a pôvodného obvinenia Vladimíra Pčolinského sú kajúcnici. Problémom kauzy Pčolinského bolo aj to, že bola založená na výpovediach kajúcnikov Borisa Beňu a Ľudovíta Makóa. Pčolinského advokát Ondrej Urban na tlačovke hnutia Sme rodina spomenul 17 hrubých porušení trestného poriadku v prípade jeho klienta, s tým, že tu došlo aj k mnohým porušeniam trestného zákona.

Zrušenia ďalších obvinení vrhajú zlé svetlo vôbec na celý konštrukt „očisty“ údajne umožnenej súčasnou vládou. Pokiaľ došlo k toľkým závažným obvineniam (často s väzobnými stíhaniami), o ktorých sa nateraz zistilo, že neboli odôvodnené (pripomeňme si aj prípady bývalého riaditeľa NAKA Branislava Zuriana a bývalého šéfa operatívcov NAKA Jána Kaľavského), istotne nestačí, aby boli len zrušené dotyčné obvinenia.

Malo by sa zároveň poukázať na ľudí stojacich v pozadí týchto trestných stíhaní, ktorí obvinenia umožnili a posúdiť ich mieru zodpovednosti v daných veciach. To, čoho sme svedkami, už naozaj dostatočne dáva nielen súčasnej opozícii právo hovoriť o systematickom zneužívaní kajúcnikov v politicky citlivých trestných stíhaniach.

Pripomeňme, že na výpovediach kajúcnikov (konkrétne Mateja Zemana a Csabu Dömötöra) je do značnej miery postavený aj proces s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom. Kováčikov obhajca Erik Magál sa už vyjadril, že za týchto okolností je neprípustné, aby sa vo veci jeho klienta ďalej viedlo hlavné pojednávanie a aby bol Kováčik naďalej vo väzbe.

Ladislav Kováčik