Môj profil 
Predplatné
Na počet desaťočného jubilea začiatku svetovej finančnej krízy 2008 Kolanovic zverejnil špeciálnu analytickú správu, z ktorej vyplýva, že svetové finančné trhy sú v súčasnosti zraniteľné pred novou krízou ešte viac, než pred desiatimi rokmi.
V prípade, že dôjde k najnegatívnejšiemu scenáru, kríza bude natoľko všeobjímajúca, že centrálne banky, aby zachránili ekonomiku, dokonca budú nútené robiť faktické operácie nacionalizácie najviac poškodených spoločností a vykupovať ich akcie na trhu.
Táto negatívna prognóza Kolanovica tvrdo skritizovala regulátory amerických a svetových finančných trhov. Správa experta pritiahla pozornosť médií práve preto, že Marco Kolanovic má reputáciu človeka, ktorý nemá sklony k prebytočnému pesimizmu, ale niekedy môže presne predpovedať budúce problémy na svetových trhoch. Odborník, ktorý už predpovedal niekoľko malých kríz, teraz môže presne predpovedať i veľkú krízu. Okrem toho, Kolanovic je vedúcim analytikom banky JP Morgan, ktorá riadi aktíva v hodnote 2,7 triliónov dolárov a tradične sa považuje za „rodinnú banku” Rockefellerovcov.
Kolanovic uvádza niekoľko téz, ktoré poukazujú na zraniteľnosť terajšej štruktúry finančných trhov.
Za desať rokov, ktoré uplynuli od krízy 2008, sa prudko zvýšil počet burzovných a finančných operácií, ktoré prijímali za niekoľko sekúnd počítačové systémy bez účastí ľudí.
Podľa hodnotenia Aite Group, ktorú citoval časopis The Ekonomist v roku 2014, približne 65 % transakcií na americkom fondovom trhu robí počítačové algoritmy, a nie ľudia.
Kolanovic už popisoval niekoľko malých kríz (napríklad vo februári tohto roku, kedy americký trh bez dôvodov strácal niekoľko percent denne), ktoré boli vyvolané „stádovitým chovaním” počítačových programov, ktoré riadili trilióny dolárov. Prakticky vo všetkých podobných programoch je založená inštrukcia, ktorú môžeme preložiť do ľudského jazyka nasledovne: „Keď sa stalo niečo nepochopiteľné a neznáme, predávaj všetko a hneď.”
Vo výsledku z toho vzniká reťazová reakcia, keď spočiatku od vonkajšieho šoku panikária počítače a predávajú akcie za akúkoľvek cenu, a potom to robia ostatné počítače, ktoré tiež začínajú predávať — a tak ďalej až do krachu trhu.
V minulosti také situácie prerušovali ľudia, ktorí prichádzali na trh, aby kúpili náhle zlacnené akcie. Počas posledných desiatich rokov však títo ľudia boli prrepustení, pretože neboli už potrební. Okrem toho boli drahší než počítače.
Túto reťazovú reakciu Kolanovic nazýva veľkú krízu likvidity a predpokladá, že budú použité tlačové stroje centrálnych bánk ako radikálne opatrenie. Vyvolá to nepredvídateľné sociálne a ekonomické následky.
Dá sa predpokladať, že taká kríza bude krátkodobá a že konečne ľudia na trhu urobia poriadok. K tomu ale dôjde len za podmienky, že vonkajší šok, ktorý aj vyvolal reťazovú reakciu, bude krátkodobý. Problém je v tom, že pokiaľ šok bude systémový, trh sa nepodarí zachrániť pomocou obvyklých metód.
Je nutné sa tiež pozrieť na analytickú správu Marka Zandiho, hlavného ekonóma ratingovej agentúry Moody’s. Zandi popísal pravdepodobný scenár šoku, ktorý môže priviesť k opakovaniu svetovej finančnej krízy.
Zandi tvrdí, že minulá kríza začala na trhu s nehnuteľnosťami, a potom sa premiestila na celý finančný sektor a ekonomiku. Dnes sa epicentrom krízy môžu stať spoločnosti s veľkým objemom pôžičiek.
Toto hodnotenie je spojené s tým, že menová a regulačná politika USA za posledných desať rokov viedla k tomu, že miesto bubliny hypotekárnych úverov vznikla úverová bublina nezdravých spoločností, ktoré by v rámci prísnejšej menovej politiky nemali mať prístup k vypožičaným prostriedkom. Potenciálne toxické dlhy amerických spoločností tvoria 2,7 trilióna dolárov, pričom rýchlo rastú. Značná časť dlhov už zadlžených amerických spoločností sú dlhy s nefixovanou percentnou sadzbou. Pri ďalšom zvýšení sadzby FEDom sa i samy spoločnosti, i ich veritelia začnú sypať ako domino. Ekonóm spoločnosti Moody’s zdôrazňuje, že je ešte skoro s istotou tvrdiť, že práve tieto toxické dlhy povedú ku kolapsu, no podobnosť situácie so situáciou pred vypuknutím krízy roku 2008-2009 privádza na nedobré myšlienky.
Stojí za to povedať, že Moody’s už svojich klientov upozorňovala, že na Ameriku sa valí „bezprecedentná” vlna korporatívnych bankrotov nezdravých spoločností a táto vlna povedie k veľmi vážnym negatívnym následkom pre ekonomiku ako takú.
Nie je ťažké uhádnuť, že pre silný vonkjší šok, ktorý vyvolá burzovú paniku, bude táto „vlna bankrotov” úplne ideálna.
Vďaka tomu, že súčasná svetová ekonomika je vysoko integrovaná, v prípade začiatku ďalšej krízy v USA utrpia, rovnako ako minule, dokonca i krajiny, ktoré nebudú mať žiadny vzťah k jej genézii. Taká je podstata globalizácie. Ale, na rozdiel od roku 2008, v prípade príchodu ďalšej krízy, u veľmi mnohých krajín vznikne prianie obrátiť globalizáciu naspäť — a pokiaľ možno izolovať Washington na americkom kontinente a zbaviť ostatný svet od jeho nesporne toxického politického a ekonomického vplyvu.
