Moskva 7. februára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pxfuel)
Ruskí vedci z vedeckovýskumného ústavu Vysokej školy ekonomickej preukázali pomocou experimentov, že znalosť niekoľkých jazykov pozitívne ovplyvňuje fungovanie ľudského mozgu. Výsledky uverejnili v časopise Frontiers in Psychology
Existuje názor, že ľudia hovoriaci dvomi a viacerými jazykmi sú pozornejší a lepšie sa sústredia na viac úloh. Experimenty to však nepotvrdzujú vždy. Napríklad pri porovnaní bilingvistických detí z Baskicka so španielskymi monolingvistickými deťmi nezistili žiadne prednosti vyplývajúce zo znalosti druhého jazyka.
V prípadoch, v ktorých sa potvrdzuje pozitívny účinok, prieskumy často vykonávali s obmedzeným výberom ako, čo do počtu účastníkov, tak, čo sa týka ich sociálneho a ekonomického postavenia: bilingvistickí ľudia patrili k imigrantom alebo členom etnických menšín, ktorí majú iné postavenie v spoločnosti ako predstavitelia monojazyčnej väčšiny.
Vedci z vedeckovýskumného ústavu Vysokej školy ekonomickej sa rozhodli spolu so zahraničnými kolegami preskúmať vplyv dvojjazyčnosti na mozgovú činnosť v rovnorodej skupine, aby vylúčili problém nejednotnosti respondentov.
“Nevyváženosť parametrov v skupinových experimentoch je častým problémom prieskumu ľudského správania,” vysvetlil Jurij Štyrov, hlavný vedecký pracovník Strediska neuroekonómie, kognitívnych výskumov a vedecký riaditeľ Ústavu kognitívnych neurovied Vysokej školy ekonomickej.
“Vyrovnať všetky parametre medzi kontrolnou a experimentálnou skupinou je prakticky nemožné. Objavuje sa mnoho rôznych faktorov, vrátane sociálnych, ktoré je ťažké kontrolovať v jednom experimente.“
Pre svoj experiment vybrali 57 študentov Vysokej školy ekonomickej, pre ktorých nebol druhý jazyk materinským ako u bilingvistických ľudí, ale naučili sa ho počas štúdia. Vedeli anglicky v rôznej miere, niekto lepšie, niekto horšie. Vedci predpokladali, že úroveň znalosti druhého jazyka by mala korelovať s činnosťou funkcie kognitívnej kontroly.
“Naša pracovná hypotéza spočívala v tom, že čím lepšie vie účastník druhý jazyk, tým viac ho používa. A musí teda častejšie prepínať pozornosť z materskej ruštiny na cudziu angličtinu, čo znamená väčší účinok zlepšenia činnosti kognitívnej kontroly,” povedal Andrej Mjačikov, jeden z autorov výskumu.
Autori najskôr otestovali účastníkov v znalosti angličtiny, a potom preverili činnosť kognitívnej kontroly pomocou testu na pozornosť, ktorý umožňuje zmerať rýchlosť ľudskej reakcie.
Podstata testu spočívala v tom, že účastník mal, čo možno najrýchlejšie stlačiť na klávesnici správnu klávesu, akonáhle sa na obrazovke objaví určitý podnet. Tento test overuje aktiváciu takzvaných sietí pozornosti, ktoré zodpovedajú za udržiavanie pozornosti, sústredenia pozornosti a prenos pozornosti z jedného stimulu na druhý.
Výsledky výskumu ukázali vzájomnú súvislosť medzi úrovňou znalosti cudzieho jazyka a kognitívnou kontrolou. Čím lepšie študenti poznali cudzí jazyk, tým rýchlejšie splnili úlohy testu.
Daný prieskum svedčí o tom, že použitie spôsobu, ktorý berie do úvahy relatívnu mieru znalosti druhého jazyka, poskytuje viac informácií na zhodnotenie súvislosti medzi týmto parametrom a kognitívnymi schopnosťami.