Bratislava 23. februára (TASR/HSP – Foto:TASR)
Slovensko momentálne nemá šancu vychovať nobelistu, zhodujú sa vedci
Slovensko sa tak skoro nebude môcť popýšiť Nobelovou cenou za vedecký prínos, zhodujú sa vedci. Predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Jaromír Pastorek hovorí, že takého ocenenie musí vychádzať z dlhodobej podpory vedy a jej celkového postavenia v spoločnosti. „To akoby ste chceli, aby kôň vyhral a začali by ste ho kŕmiť dva týždne pred pretekmi,“ povedal šéf SAV pre TASR.
Podpredsedníčka akadémie Eva Majková hovorí, že nositelia Nobelových cien vyrastajú v motivačnom, náročnom a stimulujúcom prostredí. „Myslím, že je veľmi málo pravdepodobné, aby sa na Slovensku v priebehu krátkeho časového úseku objavil nejaký laureát Nobelovej ceny. To ale vôbec nevylučuje, že by nejaký Slovák, ktorý funguje v priaznivejšom prostredí, túto cenu získal,“ domnieva sa vedkyňa.
Ani so slovenskou vedou to však podľa Majkovej netreba vidieť čierno-bielo, keďže tu pôsobia odborníci a vedecké tímy svetovej kvality. „Z účasti na medzinárodných projektoch a z pohľadu produktivity a citovanosti sú najúspešnejšie kolektívy v oblasti materiálových vied a biomedicíny. To sú aj v súčasnosti ťažiskové smery SAV, kde je pomerne veľká koncentrácia špičkových kolektívov,“ uviedla v rozhovore pre TASR.
Kvalitné vedecké tímy na SAV pôsobia tiež v základných vedách, kvantovej informatike, kvantovej chémii či v matematike. „Matematický ústav SAV patrí dlhodobo medzi špičkové pracoviská,“ dodala. Ako príklady popredných slovenských vedcov spomenula napríklad profesora Vladimíra Bužeka, ktorý je odborníkom na kvantovú informatiku, bývalého riaditeľa Ústavu materiálov a mechaniky strojov Františka Simančíka či predsedu SAV, ktorý sa zameriava na oblasť virológie. Kvalitnú vedeckú reprezentáciu má Slovensko aj v zahraničí. Ako príklad Majková uviedla pôsobenie slovenských vedcov v známom švajčiarskom výskumnom centre CERN.
Slovensko je v inováciách medzi členskými krajinami EÚ “na chvoste”
Slovensko je v inováciách v porovnaní s členskými krajinami EÚ “na chvoste”, keď podľa údajov rezortu hospodárstva obsadilo v roku 2011 v rebríčku inovačnej výkonnosti krajín EÚ až 22. miesto.
“V roku 2011 pokračoval trend medziročného poklesu investícií privátneho sektora do výskumných a inovačných aktivít,” uviedlo ďalej Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v Správe o plnení opatrení Inovačnej stratégie SR a Inovačnej politiky SR, ktorú vlani na jeseň prerokovala a schválila vláda.
“V štruktúre produkcie slovenského priemyslu tak evidujeme nízky podiel výroby s vysokým podielom pridanej hodnoty, nízky podiel inovovaných výrobkov a nízky podiel exportu vlastných high-tech výrobkov. Medzi slabiny patrí tiež pomalý prechod od materiálovo náročnej výroby k odborom využívajúcim nové moderné technológie,” informoval rezort hospodárstva.
Jednou z hlavných príčin zaostávania, okrem iných, sú nízke výdavky verejného i súkromného sektora na výskum a vývoj v roku 2011. Priemer výdavkov v krajinách EÚ je 1,82 % hrubého domáceho produktu (HDP), na Slovensku je to však len približne 0,48 % HDP, pričom verejné prostriedky predstavujú 55 % z celkových výdavkov na vedu a výskum.