Môj profil 
Predplatné
Vatikán 21. marca (TASR) – Pápež František prijal dnes na súkromnej audiencii vo Vatikáne svojho slávneho krajana, sochára, architekta a bojovníka za ľudské práva, laureáta Nobelovej ceny za mier z roku 1980 Adolfa Maríu Péreza Esquivela.
Stretnutie prebehlo vo veľmi priateľskej atmosfére, informovali vatikánske zdroje. Najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi na ňom vyjadril vôľu dosiahnuť pokrok v objasňovaní pravdy, dosiahnutí spravodlivosti a odškodnenia v súvislosti s obdobím diktatúry v jeho rodnej Argentíne, uviedol po prijatí podľa agentúry APA prostredníctvom jednej zo sociálnych sietí 81-ročný Esquivel.
Podľa vlastných slov hovoril s pápežom okrem iného aj o martýroch cirkvi, napríklad salvádorskom arcibiskupovi Óscarovi Romerovi, ktorého 24. marca 1980 zavraždil ostreľovač počas kázne v nemocničnej kaplnke, či Enriquovi Angelellim, biskupovi z argentínskej La Rioje, ktorý kvôli angažovaniu sa v sociálnych otázkach argentínskych robotníkov prišiel o život pri zinscenovanej dopravnej nehode v roku 1976.
Samotný Esquivel, ktorý stál svojho času pri zrode organizácie na ochranu ľudských práv Servicio Paz y Justicia (Služba za mier a spravodlivosť), sa po nástupe vojenskej junty k moci dostal v roku 1977 v Argentíne na 14 mesiacov za mreže a na vlastnej koži okúsil aj mučenie. Za angažovanosť proti metódam vtedajšieho argentínskeho režimu mu v roku 1980 udelili Nobelovu cenu za mier.
Esquivel, tak ako pred ním jeden z argentínskou juntou prenasledovaných jezuitských duchovných, rodák z Budapešti Ferenc Francisco Jalics, či rakúsky kardinál Christoph Schönborn, poprel, že by súčasný pápež v čase vojenskej diktatúry v Argentíne "paktoval" s režimom. Pre španielske vysielanie BBC to kategoricky poprel slovami: "Jestvovali biskupi, ktorí boli komplicmi diktatúry, nie však (Jorge Mario) Bergoglio." Medzi ním a diktatúrou niet žiadne prepojenie, dodal.
Jezuitských duchovných Orlanda Yoria a Francisca Jalicsa, ktorých predtým kvôli odlišnému pohľadu na teologické otázky vylúčil z rádu ich provinciál Bergoglio, uniesli ozbrojenci v máji 1976 a niekoľko mesiacov bezdôvodne zadržiavali. O tri desaťročia neskôr sa vynorili v Argentíne špekulácie, že provinciál vtedy nepriamo vydal oboch vojenskej junte. Samotný arcibiskup z Buenos Aires sa v roku 2010 v jednom rozhovore pre médiá vyjadril, že sa v čase diktatúry osobne angažoval za viacerých ohrozených seminaristov a kňazov a v tejto veci hovoril aj s lídrami vojenskej junty, generálom Jorgem Videlom a admirálom Emiliom Masserom. V tomto duchu vypovedal 8. novembra 2010 aj na súde ako svedok.
.jpg)
.JPG)
