Vladyka Milan v rozhovore pre TK KBS zdôraznil myšlienku, že v prípade podozrení zo zneužívania musíme v prvom rade chrániť možné obete. Úplne s ním súhlasím a pokladám tento jeho postoj v neľahkej situácii za obdivuhodný. Napriek pochopiteľnému rozhorčeniu z očierňovania a pocitu krivdy nechce, aby ochrana jeho dobrého mena bránila v spravodlivom vyšetrení celej veci a aby odrádzala prípadné obete akýchkoľvek zneužívaní od oznámenia.
Podľa medializovaných informácii polícia vec prešetrila a označila za neopodstatnenú. Je vecou ďalších orgánov činných v trestnom konaní, aby vec definitívne dotiahli a uzavreli. Každé zneužívanie – v cirkvi či mimo nej – je veľkým zlom, pred ktorým treba chrániť zvlášť deti a mladých v maximálne možnej miere a nedovoliť, aby sa tolerovalo a zametalo pod koberec.
Každý človek má právo na ochranu svojho dobrého mena. Preto považujem za neprípustný spôsob, akým sa niektorí jedinci, označujúci sa dokonca za teológov, pokúsili poškodiť dobré meno otca biskupa a katolíckej cirkvi. Vážne preto zvažujem aj podanie trestného oznámenia kvôli ohováraniu a poškodzovaniu dobrého mena. Takéto spôsoby sú totiž podľa mňa ďaleko za čiarou nielen slušnosti, ale aj zákonnosti. Zvlášť ma to udivuje u ľudí, ktorí sa označujú za veriacich. Nevidím na tom nič kresťanského, ani progresívneho.