V prípade brexitu príde Česko o stovky pracovných miest a miliardy z eurofondov

Praha 23. júna 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Frank Augstein)

Podľa štúdie českej vlády prípadný odchod Británie z Európskej únie (EÚ) zasiahne najviac automobilový priemysel. Do roku 2020 by Česko mohlo tiež prísť o miliardy z eurofondov, až Londýn prestane platiť svoje príspevky do rozpočtu EÚ. Informoval o tom portál ihned.cz

V prípade, že by sa Veľká Británia rozhodla v dnešnom referende vystúpiť z EÚ, príde Česká republika podľa vládnych analýz nielen o časť svojho zahraničného obchodu, ale aj o miliardy z európskych fondov a o významného spojenca, s ktorým často uzatvárala rôzne koalície v rámci EÚ.

Britániu pred prípadným odchodom čaká minimálne dvojročné vyjednávaciu obdobie, a preto je ťažké presnejšie určiť, aké by boli následky na zvyšok EÚ. Česká vláda vypracovala dve štúdie vplyvu brexitu na Česko. Obe sa zhodujú v tom, že v prípade odchodu Londýna by Praha prišla o kľúčového partnera, s ktorým sa zhodla v mnohých otázkach spoločného trhu v Európe.

Prvá analýza z dielne úradu vlády je konkrétnejšia, pokiaľ ide o ekonomické dôsledky. Predpokladá zníženie vzájomného obchodu s Britániou o 6 % až 9 %, čo by sa premietlo do straty zhruba 1300 až 1600 pracovných miest, najviac v automobilovom priemysle.

“Vzhľadom na to, ako mnoho variantov môže mať budúci vzťah Británie k EÚ v prípade, že ju opustí, tak mi odhad zníženia exportu o 0,33 % až 0,49 % pripadá ako príliš úzky interval. Ale s celkovým záverom sa dá súhlasiť,” povedal ekonóm Petr Zahradník, člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru za Česko.

Podľa modelu z tejto štúdie by ČR prišla tiež po roku 2020 v novom sedemročnom rozpočtovom období o 4 miliardy eur z príspevkov z európskych fondov pre to, že Británia ako čistý platca by prestala do únijného rozpočtu prispievať. Ide však o veľmi hrubý model založený na súčasnom rozpočte platnom do roku 2020.

Česko by sa tak pravdepodobne stalo čistým platcom do únijnej pokladnice, ale podľa expertov by sa zaradilo medzi bohatšie a prispievajúce štáty únie aj bez brexitu.

V prepočte únijných príspevkov na hlavu by ČR bola siedmou najviac postihnutou krajinou. Najviac by podľa tohto modelu utrpelo Maďarsko, ktorého vládna strana Fidesz nechala v britských novinách vytlačiť inzeráty vyzývajúce Britov, aby volili pre zotrvanie v EÚ.

Dlhodobo by sa podľa vládnych odhadov odvolávajúcich sa na výpočty medzinárodných finančných inštitúcií rast českej ekonomiky v dôsledku brexitu znížil o pol percenta HDP. V tom sa vládna analýza viac-menej zhoduje s odhadmi českých bánk.

Ekonomické následky odchodu Británie sú založené na rôznych odhadoch a budú sa odvíjať od toho, ako dlho budú trvať prípadné vyjednávania, na ktoré sú podľa práva únie vyhradené dva roky. Ale niektorí britskí konzervatívci tvrdia, že sa môže rokovať aj dlhšie.

Podľa názoru českých expertov v oboch analýzach EÚ nebude mať záujem – na rozdiel od Londýna – rokovania predlžovať a s tým aj neistotu okolo budúceho vzťahu. Briti tak budú najskôr tlačení do kúta buď úniovými inštitúciami, alebo jednotlivými členskými štátmi, ktoré si budú chcieť od Británie vymôcť nejaké ústupky. Pre podmienky odchodu je totiž potrebný súhlas všetkých ostatných 27 členov únie.

Odchodom Británie stratí Praha podľa oboch analýz – úradu vlády aj ministerstva zahraničia – dôležitého partnera, s ktorým v EÚ často vytvárala koalície v rôznych otázkach. Klesne tiež váha krajín mimo eurozóny. Štáty, ktoré nepoužívajú spoločnú menu, sa tak môžu bez Británie ocitnúť na okraji úniového rozhodovania, zdôrazňujú vládni analytici na niekoľkých miestach dokumentu.

Okolo eura by tak mohlo vzniknúť integračné jadro EÚ a “ak by sa ČR nemohla na tejto integračnej vlne zúčastniť, hrozilo by jej vzďaľovanie sa od hlavného integračného jadra a tým ohrozenie prínosov, ktoré ČR členstvo prináša”. Inými slovami, bez Británie v EÚ a bez zavedenia eura by sa česká väzba na EÚ dramaticky oslabila.

V prípade brexitu by sa prerozdeľovali nielen hlasy v Európskom parlamente, ale aj v Európskej rade a musela by sa nájsť formula, ktorá by ochránila záujmy malých štátov a tých, ktorí nepoužívajú spoločnú menu. Menili by sa teda základné zmluvy Európskej únie. “Odchod Veľkej Británie z EÚ má takisto potenciál výrazne oslabiť schopnosť členských štátov stojacich mimo eurozóny zablokovať pomocou blokujúcej menšiny návrhy aktov, prijímaných na Rade,” tvrdí vládny dokument.

Obe české analýzy pracujú s variantom, že v prípade tesného víťazstva jedného z dvoch britských táborov otázka britského členstva v EÚ nebude doriešená. Podľa nich je tiež možné, že Británia zostane v EÚ aj v prípade tesného víťazstva stúpencov odchodu – ak víťazi nebudú schopní vyjednať s Bruselom a ďalšími členskými štátmi uspokojivé podmienky pre spoluprácu Británie ako nečlenskej krajiny.