Nitra 22. septembra 2019 (HSP/Foto:Eugen Rusnák)

V priestoroch Matice slovenskej v Nitre sa včera uskutočnilo spoločné zasadnutie  „Všeslovanského výboru“ a členov Zväzu západných Slovanov. Stretli sa vedúci predstavitelia slovanských hnutí a spolkov z celej Európy. Prerokovali aktuálne otázky, vypracovali plán činnosti na najbližšie obdobie, schválili niekoľko rozhodnutí, ako aj výzvu k ukrajinskému prezidentovi

Na programe zasadnutia bolo osem hlavných bodov: informácia o stave slovanského hnutia v slovanských štátoch, stratégia formovania Spoločenstva slovanských národov, obnovenie činnosti Zväzu západných Slovanov, informácia o prijatí nových členov, projekt púte do Španielska ku sv. Dobroslave, kňažke Veľkej Moravy, projekt „Slovanskej doktríny“,  vytvorenie organizačného výboru za účelom organizácie 13. Všeslovanského snemu v roku 2020 a diskusia.

Stretnutie otvoril hostiteľ, predseda slovanskej občianskej organizácia Slavica /Nitra/ a člen  Prezídia Medzinárodnej mimovládnej organizácie „Všeslovanský zväz“ Miloš Zverina, ktorý privítal účastníkov zasadnutia a oboznámil ich s presným programom zasadnutia.

Potom sa slova ujal Zdeněk Opatřil,  prvý zástupca predsedu Prezídia Medzinárodnej mimovládnej organizácie „Všeslovanský zväz,“ ktorý podrobne oboznámil prítomných so súčasným stavom a počtom slovanských spolkov a hnutí v Česku. Podotkol, že je situácia neuspokojivá. Časť národnej a slovanskej agendy si prisvojili viacerí ultraľavicoví, radikálne a extrémistické spolky, ktorí svojimi aktivitami poriadne škodia činnosti ozajstných slovanských spolkov a hnutí. Porozprával o zmenách vo vedení a chybách niektorých členov Česko-moravského slovanského zväzu a súčasnej situácii v tejto organizácii.

Informoval o činnosti Česko-slovanskej spoločnosti, vytvorení kozáckej stanice v rámci tejto spoločnosti  a spolupráci tejto organizácie s kozáckymi spolkami Rostovskej oblasti Ruska. Následne Zdeněk Opatřil odovzdal kozáckemu atamanovi Petrovi Šádovi generálske výložky kozáckeho vojska /na snímke/.

Účastníci stretnutia diskutovali o spôsoboch spájania Slovanov, zhodli sa v tom, že v súčasnej situácii nie je vhodné spájať ich na politickom princípe, ale radšej na kultúrnych a  historických základoch. Prebrali projekt organizácie každoročného slovanského festivalu v „trojuholníku“ – na mieste, kde sa schádzajú hranice troch štátov – Česka, Poľska a Slovenska. Tento festival by sa mal stať tradičným. Hovorili o tom, že spomienkový Deň genocídy Slovanov už pripomínajú vo viacerých štátoch. Zatiaľ sa spomienkové podujatia nekonajú vo všetkých európskych krajinách a nie sú príliš masové, ale počet účastníkov, ako aj počet krajín, kde sa tieto akcie organizujú, sa stále zvyšuje.

Zdeněk Opatřil informoval o vzniku novej organizácie v Česku – Lipa slovanská /predseda František Nekovář/, ktorá sa predovšetkým zaoberá publikačnou činnosťou a propaguje slovanských svätých, čerpajúc informácie z Kroniky Velislava vydanej ešte v stredoveku. Opatřil porozprával aj o niektorých pseudoslovanských činiteľoch v niektorých európskych krajinách, ktorí zastávajú extrémistické postoje, propagujú antisemitizmus a rasovú nenávisť. Podčiarkol, že s týmito „aktivistami“ by slovanské spolky v žiadnom prípade nemali ani komunikovať, ani spolupracovať a mali by sa od nich dištancovať.

Následne Miloš Zverina porozprával o tom, aké slovanské spolky a hnutia existujú na Slovensku a ako sa im darí v ich činnosti. Pripomenul, že slovanské združenie Slavica, ktorého je predsedom, prostredníctvom poslancov podalo do slovenského parlamentu návrh, aby bola priznaná definícia antislavizmu – presne tak, ako existuje definícia antisemitizmu. Číže existujú určité sily, ktoré bojujú proti slovanstvu a Slovanom. Miloš Zverina navrhol českým kolegom, aby takisto našli spôsob, ako túto iniciatívu „prepašovať“ do českého parlamentu. Porozprával aj o Slovenskom národnom pochode, ktorý zorganizovala Slavica, a o tom, ako prebiehali spomienkové Dni genocídy Slovanov v Nitre.

Člen „Všeslovanského výboru“ Ľubomír Martinka oboznámil prítomných s veľmi zaujímavou a užitočnou iniciatívou na akcii, ktorú videl na vlastné oči. Koncom augusta sa zúčastnil na podujatí v Taliansku, ktoré pre mladých ľudí zorganizovali aktivisti BRICSu. Podrobne porozprávali o zámeroch tejto významnej hospodárskej organizácie, o živote v členských krajinách, o tom, aké vzdelávacie programy pre mladých ľudí ponúka BRICS. Ľubomír Martinka poukázal na to, že na tomto mládežníckom fóre sa rozprávalo po taliansky, po rusky a… po čínsky.

Podotkol, že, bohužiaľ, slovanské štáty, ako napríklad, aj Rusko na podobné mimoriadne užitočné podujatia vyčleňuje veľmi málo finančných prostriedkov v tom čase, keď iba rôzne americké fondy a nadácie „na výchovu“ mladých ľudí v Európe a na činnosť stoviek mimovládok ročne investujú vyše 480 miliónov dolárov. Poukázal na to, že západné štáty pod rúškom vzdelávania mladých ľudí v krajinách Strednej a Východnej Európy lákajú  /presnejšie, „kradnú“/ najlepších a najtalentovanejších do svojich spoločností a podnikov a títo mladí ľudia navždy odchádzajú z vlasti, aby pracovali pre cudzie krajiny.

Zástupca Poľska Marek Glogoczovski poukázal na veľmi zlú situáciu, ktorá sa vytvorila v jeho krajine, kde sú slovanské hnutia a organizácie potlačené a prakticky zničené a nevyvíjajú takmer žiadnu činnosť. Konštatoval, že sa v najbližšom období situácia v Poľsku zjavne nezlepší, pretože mnohí mladí ľudia sú ovplyvnení slniečkarskou, protislovanskou a protiruskou propagandou a nemajú o slovanstvo žiaden záujem.

Predstaviteľ Ruska Vladimír Sadkov síce tiež porozprával o problémoch, ktoré pociťujú  slovanské organizácie v Rusku, ale podotkol, že záujem o slovanstvo sa zvyšuje a činnosť vyše 500 slovanských organizácií, ktoré existujú v Rusku, sa zintenzívňuje. Porozprával o viacerých významných podujatiach, ktoré zorganizovali slovanské organizácie v Rusku v priebehu roka a o príprave slovanského snemu v Moskve, ktorý sa uskutoční budúci rok. Tiež predložil rozsiahly projekt Slovanskej doktríny, ktorá má zefektívniť činnosť slovanských spolkov a hnutí v Európe, zlepšiť ich spoluprácu a zviditeľniť slovanské štáty.

Zdeňek Opatřil pripomenul, že sa pripravuje Stratégia formovania Spoločenstva slovanských národov a podčiarkol, že je to prirodzene hudba ďalekej budúcnosti: v súčasnej politickej a hospodárskej situácii vytvorenie podobného spoločenstva nie je možné. Táto stratégia však napomôže zlepšiť spoluprácu medzi slovanskými štátmi, hlavne v oblasti hospodárstva a kultúry, a zabezpečiť ich lepšiu bezpečnosť.

Zdeněk Opatřil podrobne porozprával o projekte púte do Španielska „ku sv. Dobroslave, kňažke Veľkej Moravy“. Táto staroslovienska princezná radšej položila svoj život, než by prijala islam a vydala sa za moslima a tým zradila svoj rod. Koncom deviateho storočia v Zaragónii v Španielsku zúrila vojna medzi Španielmi a moslimskými Maurami, v ktorej padol aj kráľov prvorodený syn. Kráľov druhý syn sa sľúbil povolaniu mnícha a zložil sľub celibátu, preto kráľ vyslal poslov k pápežovi Jánovi VIII. so žiadosťou o zbavenie svojho syna Fortunia Jimeneza sľubu čistoty v záujme zachovania kráľovského rodu. Manželku mu mal vybrať sám pápež. Pravdepodobne touto úlohou poveril Metoda, ktorý vtedy pôsobil v Ríme, pretože v roku 880 sa z Veľkej Moravy vydala na cestu výprava, odprevádzajúca mladú a pôvabnú 16-ročnú princeznú Dobroslavu do ďalekého Španielska, kde sa mala stať kráľovou manželkou.

V Španielsku však bola výprava prepadnutá Maurami, ktorých vodca Abun Lupo mladú Dobroslavu zajal a s cieľom vziať si ju za manželku ju nútil prijať moslimskú vieru. Dobroslava aj po vyhrážkach odmietla a tak sa Mauri rozhodli ju presvedčiť násilím. Mladučkú moravskú princeznú pálili fakľami, polievali žeravým olovom a nakoniec jej uťali ruky a neskôr aj hlavu. Navzdory krutému mučeniu táto ušľachtilá dievčina odmietla vydať sa za Maura.

Zohavené telo princeznej s uťatou hlavou o dva roky neskôr preniesli a umiestnili do kostola v meste Jaca. Nešťastný Fortunio princeznú svojich snov neprestal milovať a do smrti sa už neoženil. Žiaľ nad smrťou jeho nastávajúcej umocnila jeho nenávisť voči Maurom a hnaný vášnivou túžbou po pomste porazil moslimov a vyhnal ich zo Španielska, čím na dlhé roky uchránil Európu pred hrozbou islamu. Dobroslava bola cirkvou vyhlásená za svätú a táto historická udalosť je v Španielsku dodnes každoročne pripomínaná ako “fiesta Orosia (španielsky ekvivalent mena Dobroslava) santa”, hoci u nás je pomerne neznáma, napriek tomu, že sa týka aj našich dejín.

Zdeněk Opatřil navrhol, aby slovanské organizácie sa začali zúčastňovať na spomienkových slávnostiach v Španielsku už od budúceho roku – aj so svojim programom. Pre začiatok treba sa dohodnúť s organizátormi týchto spomienkových slávností v Španielsku. V zostave delegácie by mali byť predovšetkým zástupcovia Česka a Slovenska, pretože princezná Dobroslava je súčasťou našej spoločnej histórie.

V závere účastníci stretnutia diskutovali o príprave výzvy pre ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, v ktorej ho požiadajú, aby zrušil nacionalistický a nedemokratický „jazykový zákon“, ktorý zbavuje všetkých predstaviteľov národnostných menšín na Ukrajine získavať vzdelávanie a pomaly už aj rozprávať sa v rodnej reči. Diskusia účastníkov stretnutia zástupcov slovanských krajín po skončení oficiálneho programu pokračovala v reštauračnom zariadení do neskorých večerných hodín.

Eugen Rusnák