USA ako vzor demokracie

Exminsiter Juraj Draxler (SMER-SSD) sa na sociálnej sieti zamýšľa nad tým, že mnoho našich politických lídrov považuje americkú demokraciu za vzor – ale aká je tá americká demokracia naozaj ?

02. 11. 2024 | Z domova | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke Juraj Draxler

Bratislava 2. novembra 2024 (HSP/ Facebook/ Foto: Screenshot Facebook video)

▶ ❚❚ ↻

Exminsiter Draxler vo videu na sociálnej sieti uvažuje nad tým, že v politických prestrelkách každého dňa môžeme ľahko zabudnúť na to, že každý deň sa (okrem iného) rozhoduje aj o tom, ako bude v budúcnosti vyzerať naša spoločnosť – kto v nej bude mať väčšiu a kto menšiu moc.

USA ako “maják demokracie“

„Ja si napríklad vôbec nemyslím, že našim veľkým demokratickým vzorom by mali byť v USA, teda krajina, ktorú Zuzana Čaputová, Andrej Kiska či Ivan Mikloš pokladajú za akýsi “maják demokracie“,“ poznamenal politik a dodal: „USA – teda krajina, o ktorej si oni (vyššie menovaní) myslia, že by mala mať právo rozhodovať o tom, čo sa vo svete deje. Krajina, do ktorej si chodia po rady a po vyznamenania…“

Draxler poukázal na to, že “washingtonské frázy“ úplne presne opakuje aj líder slovenskej opozície Michal Šimečka (Progresívne Slovensko) a to hlavne, keď hovorí o Rusku a o Ukrajine, alebo o konflikte na Blízkom východe.

Ale aká je americká demokracia naozaj ?

Draxler ako príklad uvádza, že by stačilo pozrieť sa, ako vyzerá taký bežný Američan, aj keď sa nám môže zdať, že tento obraz zdanlivo spolu nesúvisí – demokracia a to, ako Američania vyzerajú.

Taký bežný Američan totiž vôbec nemá možnosť brániť sa tomu, čo si s ním korporácie robia, vrátane toho, čo doňho pchajú, poznamenal Draxler. Ako príklad uviedol takzvané ultra-spracované potraviny, o ktorých sa vie, čo ich konzumácia robí s ľudským organizmom. „Napriek tomu v mnohých regiónoch ľudia prakticky nemajú na výber, dokonca deti musia povinne jesť školské obedy, ktoré ich obsahujú,“ uviedol Draxler.

V dôsledku konzumácie takýchto ultra-spracovaných potravín má 15% Američanov (okrem iných ochorení) cukrovku, a čísla sú vyššie s pribúdajúcim vekom: Takmer tretina (30%) amerických dôchodcov trpí týmto ochorením. „A to sú úplne oficiálne údaje…,“ doplnil politik.

„Trápi to tie korporácie? No ani náhodou!,“ pokračuje Draxler. Korporácie v tom totiž vidia ďalší perfektný biznis napríklad pre farmaceutické spoločnosti, ktoré na tom točia miliardy a miliardy dolárov: „Počínajúc predajom inzulínu, ktorý na tomto akože “slobodnom“ americkom trhu stojí pre bežného človeka viac, ako stojí napríklad kdekoľvek v Európe.“

Nadhodnotená cena tak bežného lieku sa síce rieši, ale tým spôsobom, že sa ustanovia nejaké vládne komisie, v ktorých sedí zástupca McDonald’s, zástupca veľkého potravinárskeho koncernu a tak ďalej, čo vytvára začarovaný kruh.

Korporácie a médiá na politickej scéne

„Jednoducho je to rovnaká komédia ako napríklad s lobingom, ktorý síce v Amerike riešia na prvý pohľad “prísne“ zákony a ďalšie pravidlá, ale v skutočnosti ide o najskorumpovanejšiu krajinu západného sveta, kde si korporácie priamo kupujú svojich politikov,“ uviedol Draxler.

Draxler ďalej poukázal aj na to, akú moc majú pri tvorbe demokracie médiá: „Američania im nedôverujú, napriek tomu sa na ne stále spoliehajú, pretože cez ne majú prístup k svojim obľúbeným športovcom, celebritám, hercom a tak ďalej… A to aj napriek tomu, že vedia, že tie médiá neskutočne klamú.“

Draxler uvádza, že v niektorých iných západných krajinách, napríklad v Rakúsku, vo Francúzsku či v Nemecku, si miestne elity predsa len dávajú viac pozor na to, kto môže kúpiť ich médiá a aký vplyv má napríklad bulvár. „To neplatí v Spojených štátoch, kde si mediálny oligopol robí s obyvateľstvom doslova čo sa mu zachce. A takto to bolo aj u nás….,“ poznamenal.

Ani tam nikto priamo ľuďom neponúkal: “My vám sem pustíme korporácie, ktoré si nakúpia bulvár a ten postupne bude úplne debilizovať obyvateľstvo“.

Ako príklad Draxler spomenul bývalého ministra financií Ivana Mikloša: „Samozrejme, ponúkal pekné slová, otvorený trh, slobodu podnikania… A to, čo tá sloboda podnikania v praxi znamená, už ľuďom nikto nevysvetľoval.“

Vojenské invázie

„No a nakoniec, volil niekto americké invázie?,“ pýta sa Draxler a doplnil: „ Či už väčšie alebo menšie?“

Zdôraznil fakt, že ľudia často ani nevedia o tom, že Spojené štáty majú nastavané desiatky a desiatky základní po celom svete. „Bežní Američania – len tak, zrazu – zisťujú, že ich vojaci bojujú po tisícoch kdesi v severnej Sýrii, že ich drony zabíjajú ľudí v Jemene, Pakistane a inde, a že ich vojaci cvičia v Rumunsku či v Bulharsku…No a tak je to aj u nás,“ pokračuje Draxler.

„Ivan Korčok, ale je trpaslíci typu Branislav Gröhling (SaS) – oni voličom neponúkajú otváranie dverí korporáciám, nepriznajú komu slúžia… Ale v skutočnosti sú len bábkami – bábkami v rukách bytostí, ktoré sú oveľa mocnejšie ako oni sami. A s nimi neprichádza blahobyt, pravda, či sloboda. Pre vás nie! S nimi prichádza sloboda korporáciám, pravda washingtonských klík, no a blahobyt politických elít,“ dodal.

Poznamenal, že niekto by si mohol povedať že túto tému zjednodušuje, no nie je tomu tak. „Predstavte si toho Šimečku, za ním Václava Havla, za nimi Madeleine Albrightovú… No a kdesi ďaleko v úzadí za nimi potom spokojných šéfov veľkých bánk, veľkých korporácií … A kde si tam behajú aj tí obézni Američania, ktorí ani nevedia, čo sa okolo nich deje,“ vysvetlil.

No a v celom tom obraze nesmú chýbať bomby: „Bomby na Balkáne, bomby v Iraku… A toto je svet, do ktorých by nás chceli zahrnúť…“

„Ja dúfam, že k tomu nikdy nedôjde,“ zakončil svoje video Juraj Draxler.

Video Juraja Draxlera si môžete pozrieť tu

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Mier na Ukrajine si vyžaduje ochotu Ruska dosiahnuť ho, uviedol kanadský premiér Mark Carney. Na stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v kanadskom Halifaxe tiež oznámil ďalšiu ekonomickú pomoc pre Kyjev vo výške 2,5 miliardy dolárov.