ÚPN funguje po novom, novela zákona vstúpila do účinnosti

Bratislava 27. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto: TASR- Jakub Kotian)

Ústav pamäti národa (ÚPN) od piatka funguje podľa nových pravidiel. Do účinnosti totiž vstúpila koaličná novela zákona o sprístupnení dokumentov bezpečnostných zložiek 1939 až 1989 a o založení ÚPN, ktorú po prelomení veta odmietol podpísať prezident SR Andrej Kiska

Podľa novely bude štatutárom ústavu správna rada ako kolektívny orgán, nie iba jej predseda, ako tomu bolo doteraz. Šéf správnej rady Ondrej Krajňák však napokon nemusel skončiť vo funkcii 15. októbra, teda ešte pred uplynutím funkčného obdobia. Hoci kritizovaná koaličná novela s tým pôvodne počítala, plénum v septembri odobrilo zmenu, ktorá toto opatrenie vypustila. Pozmeňujúci návrh predložila koaličná poslankyňa Edita Pfundtner z Mosta-Híd, hlasovalo zaň 124 poslancov. Takto zmenený koaličný zákon potom podporilo 77 poslancov.

“Pozmeňovák” Krajňákovi však nezaručuje zotrvanie vo funkcii do konca jeho obdobia. Závisieť to bude aj od toho, ako si šéf správnej rady bude plniť svoje zákonné povinnosti. Po novom si bude šéfa voliť aj odvolávať správna rada sama. Tá má deväť členov, päť z nich volí parlament, dvoch vláda a dvoch prezident.

Novela určuje, kedy je možné odvolať člena správnej rady – ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin, najmenej tri mesiace nevykonával svoju funkciu alebo ak boli zistené nedostatky pri výkone jeho funkcie či pri plnení jeho zákonných povinností. “Zistenie takýchto nedostatkov konštatuje dozorná rada väčšinou hlasov svojich členov a takto zistené nedostatky oznámi správnej rade, ako aj orgánu, ktorý člena správnej rady ustanovil do funkcie,” uviedla Pfundtner. Možnosť odvolať člena správnej rady bude teda podmienená konštatovaním dozornej rady.

Právna norma upravila aj pravidlá zasadnutí správnej rady, aby sa nestávalo, že ju predseda svojvoľne nezvolá. Správna rada tak bude musieť zasadať podľa potreby, ale minimálne raz za dva mesiace. Predseda bude musieť zasadnutie zvolať, ak by o to požiadala aspoň tretina členov správnej rady.

Keď Kiska vrátil zákon do parlamentu aj s pripomienkami, v odôvodnení svojho veta poukázal na spomínaný fakt, že štatutárnym orgánom ÚPN sa stáva správna rada ako kolektívny orgán. “Jej predseda by tak len koordinoval jej činnosť a konal v jej mene navonok. Z obsahu schváleného zákona však nie je zrejmé, ako bude správna rada vykonávať všetky právne úkony, ktoré ako štatutárny orgán vykonávať má,” odkázal Kiska.

Hlava štátu argumentovala, že to oslabuje zodpovednosť za riadenie a činnosť celého ústavu. Kiska zároveň pripomenul, že slovenský právny poriadok pri inštitúciách verejnoprávneho typu nepozná takúto formu riadenia prostredníctvom kolektívneho štatutárneho orgánu.

Prezident tiež poukázal na to, že novela zákona zavádza nový dôvod na odvolanie člena správnej rady, a to na základe neurčito formulovaných “nedostatkov” pri plnení si povinností. “Vytvára sa tým priestor na svojvoľné rozhodovanie o odvolávaní členov správnej rady bez toho, aby sa proti tomu mohli účinne brániť,” dodal prezident.

Poslanci jeho veto v októbri prelomili, pripomienky neakceptovali a novela prešla v pôvodnom znení. Kiska sa preto rozhodol novelu nepodpísať. V Zbierke zákonov tak vyšla bez jeho podpisu.