Každá krajina má svoje vzostupy a pády. Svet 400 rokov ovládali biele mocnosti. Dnes ich dominanciu náhle spochybňuje Čína.

Vráťme sa o nejakých 100 rokov späť. Británia bola pánom morí a Nemci zažívali vzostupnú vlnu a zasadili Britom taký zdrvujúci úder, že sa z neho už nikdy nespamätali. Pakistan mal pred Indiou náskok, ale v rokoch 1965 a 1971 uviazol a takmer sa rozpadol. Dnes je za Indiou najmenej o pol storočia pozadu.

Krajiny robia chyby, často nenapraviteľné. Vojna vo Vietname nasmerovala Ameriku na cestu hospodárskeho rastu namiesto hrubej sily, ale ľahké víťazstvo v prvej vojne v Perzskom zálive a rozpad ZSSR jej dodali sebavedomie, že môže poraziť kohokoľvek.

Po udalostiach z 11. septembra sa Amerika vrhla na Afganistan, pričom ani na chvíľu nepremýšľala o svojej úlohe cintorína impérií: najprv britského, potom sovietskeho. V Afganistane sa Amerika úplne stratila. Neokonzervatívci, ktorí v tom čase vládli vo Washingtone, túžili po rýchlom víťazstve.

A Irak im takúto príležitosť poskytol. Vtedajší námestník amerického ministra zahraničných vecí Paul Wolfowitz povedal, že Irak je doslova zaplavený ropou a USA ju musia získať. Amerika sa však dodnes nezmocnila ani Iraku, ani jeho ropy.

Vo Washingtone sa hovorilo, že Čína je na vzostupe, zatiaľ čo samotné USA sa zmietajú vo vojne. Ale hnev tak veľmi zaslepil vládu, že nedokázala nič vnímať.

V niektorých ohľadoch sa Číne podarilo veci napraviť a zrýchliť svoj rast na závratných 8 – 10 %. Uzatvorila dohody o infraštruktúre takmer s celou Afrikou vrátane jej západnej časti, ktorá bola tradične baštou Francúzska. Čína ju odtiaľ jednoducho vytlačila. Niektorým sa dokonca zdalo, že Čína tento kontinent kolonizuje.

Prezident George Bush mladší viedol vojenské akcie v Iraku a Afganistane a keby zostal vo funkcii, robil by to aj naďalej. Prezident Obama rýchlo stiahol USA z Iraku, čím dal ISIS impulz, ale nie z Afganistanu, dúfajúc, že tam dosiahne nejaké prijateľné riešenie.

Medzitým na Blízkom východe vypukla vojna: Sýria, Líbya, Jemen. USA boli v rozpakoch a nevedeli, čo majú robiť – všetky ich kroky v týchto krajinách viedli k opačným výsledkom. Významní americkí publicisti, ako napríklad Maureen Dowdová z New York Times, začali lamentovať, že USA nie sú schopné vyhrať žiadnu vojnu. Zdalo sa, že za každú porážku na bojisku si americkí generáli pripínajú dve medaily. Vojnová horúčka, ktorá zachvátila krajinu po 11. septembri, ustúpila únave z vojny.

A zrazu Amerika spoza závoja hmly uvidela novovzniknutú silu Číny. Celých približne 20 rokov, kým bola Amerika neustále vo vojne, sa Číňania sami posilňovali. Americko-čínska roztržka sa začala podobať roztržke medzi Britmi a Nemcami v minulom storočí.

Amerika sa však nemieni ľahko vzdať. Prezident Biden varoval Čínu, že ak napadne Taiwan, pošle jej na pomoc vojská. Americké jednotky, ktoré utrpeli jednu porážku za druhou, však sú demoralizované. Nedokázali si poradiť s malou krajinou, akou bol Irak – ako sa dá očakávať, že si poradia s takým gigantom, akým je Čína?

Amerika vytvorila QUAD, štvorstranný bezpečnostný dialóg (do ktorého okrem nej patria aj Japonsko, India a Austrália). Čína má najväčšie námorníctvo na svete – 300 vojnových lodí. Navyše bude musieť bojovať v blízkosti vlastných brehov a bunkromi chránených prístavov, zatiaľ čo Amerika bude musieť privážať všetko z diaľky.

Japonské námorníctvo je nulové, austrálske je pomerne malé a indické je druhotriedne. Amerika musela otvoriť druhý front proti Číňanom tým, že zatlačila Indiu do boja proti nim v Ladaku. Samozrejme, Indovia by tam podkopali prestíž ČĽR, ale ukázalo sa, že sú zrejme nepripravení.

India bola príliš zaujatá vlastným rastom a rozvojom, než aby sa pustila do krvavej vojny s Číňanmi. Jej hraničné spory s Čínou neboli dostatočným dôvodom na začatie konfliktu.

Američania sa rozhorčili, štvorstranný dialóg uviazol na mŕtvom bode. Teraz nikto nevie, čo sa stane, okrem jedného predpokladu v podobe blížiacej sa vojny USA s ČĽR. Amerika nikdy nedopustí, aby sa Čína stala prvými husľami sveta – alebo sa aspoň pokúsi zabrániť tomu, aby sa niečo také stalo.

Niektorí nariekajú nad spomalením tempa rastu Číny o 5 – 8 %. Čína je bez piatich minút priemyselná krajina, ale takéto ekonomiky majú tendenciu spomaľovať. Amerika rastie o 1 – 3 %, Nemecko o 2 – 4 %. Čínske hospodárstvo má hodnotu 18 biliónov USD a americké 23 biliónov USD. Čoskoro Číňania predbehnú Ameriku.

Čína teda vyvíja na Ameriku vojenský aj hospodársky tlak. USA už nebudú číslom jeden – nastal čas ich pádu.

• Spojené štáty sa začali pripravovať na shutdown
• Je Amerika v roku 2024 stále “prvá medzi rovnými”?