Autorka článku, pani Monika Tódová, úvodom článku naznačila, že dovolací senát zložený zo sudcov, ktorých vymenovala menom a priezviskom, nepochopil novinársku prácu, čo ju samotnú prekvapilo. Uviedla, že o Dušanovi Kováčikovi nikdy nepísala články, ktoré by ladila negatívne alebo dehonestujúco. Písala údajne, podľa jej slov, len fakty. Dušan Kováčik vždy dostal možnosť sa k jej zisteniam vyjadriť a nepodal pre články civilnú žalobu. Jej úlohou ako novinárky je písať o verejných činiteľoch a o ich zlyhaniach. To neznamená, že k nim má negatívny vzťah.

Ďalej uviedla, že jej blízky vzťah so sudkyňou Špecializovaného trestného súdu vznikol oveľa neskôr ako v roku 2020 a dúfa, že majú obe právo na súkromie a právo neuvádzať presný dátum alebo detaily toho, ako sa zblížili.

V čase, kedy informácia o možnom mimopracovnom vzťahu novinárky a sudkyne prenikla na verejnosť, som publikovala článok s názvom „O čo ide v kauze mimopracovného vzťahu sudcu a novinára“ (22.08.2023) a článok z 11.08.2023 s názvom „Nie je vo verejnom záujme bagatelizovať vzťah sudkyne a novinárky“.

Dovolím si preto k uvedenej téme zopár poznámok a začnem obdobne ako pani novinárka – pri všetkej úcte k novinárskej práci, reakcia pani Moniky Tódovej pramení z neznalosti a nepochopenia fungovania súdnictva a právnych inštitútov.

Tak mi dovoľte ich ozrejmiť.

Uznesenie súdnej rady a sudcovská etika

Začnem uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky 310/2025 zo 16. septembra 2025, ktorým bolo schválené stanovisko k etickej dileme vzťahu sudcu a novinára. Z jeho obsahu vyplýva, že vo vzťahu sudcu a novinára jestvuje jasný a dlhodobo známy postoj vyplývajúci z medzinárodných odporúčaní v oblasti etiky, v ktorých sa artikuluje sudcovská povinnosť osobitnej opatrnosti resp. ostražitosti vo vzťahoch s médiami. Súdna rada na tieto medzinárodné odporúčania nadviazala už v roku 2018, keď vo vzťahu k novinárom apelovala na etickú povinnosť sudcov byť opatrní vo vzťahu k médiám.

Samoregulácia v súvislosti s potrebou prijatia obmedzení týkajúcich sa vzťahu sudcu a novinára môže mať viaceré roviny:

– možný vznik dôvodných pochybností vo verejnosti o nestrannom prípadne aj nezávislom výkone sudcovskej funkcie,

– riziko vzniku alebo zdania vzniku stavu jednostranného alebo obojstranného prospechárstva z tohto vzťahu, konkrétne

– riziko vzniku alebo zdania vzniku stavu prijímania výhod sudcom v podobe eliminovania negatívneho obrazu sudcu v médiách, budovania kultu sudcu v médiách bez kritického nazerania na jeho činnosť, t.j. otázka možného zneužitia sudcovskej funkcie na svoj vlastný prospech,

– riziko vzniku alebo zdania vzniku stavu dodávania exkluzívnych informácií pre novinára, zvyšovania ekonomického prospechu vybraného média, t.j. otázka možného zneužitia sudcovskej funkcie na prospech tretej osoby,

– potenciálne kompromitovanie sudcu s tým súvisiace.

Úlohou médií a novinárov je prinášať informácie verejnosti. Novinár je osobou verejne činnou, ktorá potenciálne, v závislosti od jeho postavenia v mediálnom svete, môže ovplyvňovať verejnú mienku aj v celospoločenskom merítku, tiež o tom, ako by mal sudca v mediálne sledovaných, exponovaných kauzách rozhodnúť. Novinár tak môže vzbudiť dojem zainteresovania na konkrétnom výsledku jednotlivých súdnych konaní.

Mediálna činnosť je charakteristická snahou o zabezpečenie čítanosti, pritiahnutie pozornosti verejnosti, bojom o čitateľa. V tejto snahe môže objektívne informovanie o faktoch ustúpiť skratkovitému informovaniu, ktorého cieľom je najmä vyvolanie emočnej reakcie čitateľa a prípadná následná manipulácia s vyvolanými emóciami. Pokiaľ sa takýto spôsob informovania týka aj fungovania súdnictva a výsledkov súdnych konaní, jedná sa o neželaný jav, ktorý nielenže deformuje právne povedomie verejnosti, ale potenciálne môže vyvolať neprimerané negatívne reakcie voči procesným stranám, svedkom alebo sudcom, alebo naopak neprimerane pozitívne až nekritické nazeranie na tieto osoby. Tento mediálny obraz sa môže formovať nezávisle od objektívnych faktov, napríklad aj v závislosti od existencie blízkeho vzťahu sudcu s novinármi alebo ich vzájomnej spolupráce.

Sudca by mal odrádzať svojich rodinných príslušníkov od toho, aby sa zapájali do aktivít, ktoré by mohli dôvodne vyvolať dojem zneužívania sudcovského postavenia. Je to potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku dojmu zneužívania funkcie alebo zvýhodňovania a aby sa minimalizovala možnosť diskvalifikácie z rozhodovania. Rodinní príslušníci sudcu, jeho priatelia a jeho kolegovia zo spoločenského, občianskeho a profesijného života, s ktorými sa pravidelne stýka, komunikuje s nimi vo veciach spoločných záujmov a ktorým dôveruje, sú v pozícii, ktorá môže nevhodne vplývať alebo sa javiť, že vplýva na sudcu pri výkone jeho sudcovských funkcií. Sudca bude musieť venovať osobitnú pozornosť tomu, aby jeho správanie alebo rozhodovanie nebolo ani podvedome ovplyvnené týmito vzťahmi.

Vzťah priateľský a vzťah vyššej intenzity ako priateľstvo je hlboký emocionálny vzťah založený na dôvere, úprimnosti, prívetivosti, otvorenosti, vzájomnej pomoci, tolerancii, porozumení a na účasti na spoločnom duševnom zdieľaní hodnôt. Preto pokiaľ medzi sudcom a novinárom neexistuje profesionálny odstup, ale vyvinie sa medzi nimi vzťah emočnej blízkosti alebo ekonomickej či inej závislosti, musí sudca venovať osobitnú pozornosť tomu, aby jeho správanie alebo rozhodovanie nebolo ani podvedome ovplyvnené týmto vzťahom. Musí tiež urobiť všetky opatrenia, aby nemohlo vzniknúť zdanie, že profesionálny úsudok sudcu môže byť podvedome ovplyvnený nadštandardným, emocionálnym vzťahom s novinárom. Preto musí prijať opatrenia nielen v záujme ochrany hodnôt nezávislosti a nestrannosti výkonu súdnej moci, ale aj v záujme zabránenia vzniku dojmu, že vďaka tomuto vzťahu vzniká prospech sudcovi alebo tretej osobe.

Pokiaľ jestvuje blízky vzťah sudcu a novinára a predmetom novinárskej činnosti je rozhodovacia činnosť takéhoto sudcu alebo zverejnenie iných informácií týkajúcich sa tohto sudcu alebo agendy súdu, na ktorom pôsobí, pre dôveru verejnosti v súdnu moc je vhodné, aby sudca bez odkladu zabezpečil zverejnenie informácie o tom, že vzťah novinára a sudcu nie je len profesionálny. To môže sudca splniť aj prostredníctvom hovorcu súdu. V rámci opatrnosti je vhodné o charaktere vzťahu s novinárom informovať aj predsedu súdu, na ktorom sudca pôsobí.

Príčina situácie

Súdna rada sa stanoviskom k žiadosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (Uznesenie Súdnej rady SR číslo 69/2022 z 28. apríla 2022) k výkladu zásad etiky vyjadrila k otázke, či sudca môže uvádzať nepravdivé informácie pred takým orgánom verejnej moci, akým je súdna rada resp. či uvedenie nepravdivých informácií je porušením zásad etiky. Podľa stanoviska súdnej rady do pojmu občiansky život sudcu, jeho súkromného života a mimopracovných aktivít patria aj styky s inými osobami, ktoré môžu mať rozmanitý dôvod. Úradný, profesionálny, neoficiálny, čisto súkromný, napríklad pri príležitosti sviatkov a podobne. Vo všeobecnosti možno povedať, že je celkom zrejmé, že z povahy sudcovskej funkcie vyplýva, že sudcovia nemajú v komunikácii s orgánmi verejnej moci klamať. Súvisí to aj s požiadavkou na ich dôveryhodnosť a čestnosť ako parametrami sudcovskej integrity. Súdna rada zabezpečuje integritu súdnej moci (aj tým, že garantuje integritu sudcov). Deje sa to preto, aby mohla byť zabezpečovaná vláda práva. Pri plnení tejto funkcie je možné identifikovať vyslovene kľúčové oprávnenia súdnej rady a procesy, prostredníctvom ktorých tieto garancie realizuje. Patrí k nim aj zisťovanie toho, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Do tohto okruhu patria tak aj procesy súdnej rady potencionálne vedúce k odňatiu legitimity, ktorú sudca od súdnej rady pre výkon funkcie získal. Ak by sa pri výkone takto dôležitých právomocí súdnej rady, malo na sudcov aplikovať privilégium hovoriť nepravdu, výrazne by to ohrozilo možnosť súdnej rady dávať záruku za súdnu moc a zároveň by to znamenalo, že článok III bod 1 Zásad sudcovskej etiky (podľa ktorého: „sudca rešpektuje a presadzuje morálnu integritu súdnictva a vyhýba sa nevhodnému správaniu či vystupovaniu vrátane takého, ktoré objektívne vzbudzuje dojem nevhodnosti“ – pozn. autorky) je neaplikovateľný na sudcov v komunikácii so súdnou radou. Na integrite súdnej moci a na vlastnej integrite sa sudcovia zaviazali pracovať a podieľať. Je potrebné tiež uviesť, že sudca nepochybne požíva právo na ochranu súkromného a rodinného života a v osobitných prípadoch aj zásadu nemo tenetur. Ak sa však dobrovoľne rozhodne vyjadriť sa pred súdnou radou, aplikujú sa na neho vyššie uvedené východiská a má hovoriť pravdu.

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že pokiaľ by sudkyňa Pamela Záleská nemlžila (v rozpore s vyššie uvedeným stanoviskom) v konaní pred súdnou radou, nedostali by sme sa do situácie, kedy nielen Najvyšší súd SR, ale už aj Ústavný súd SR (I. ÚS 80/2026), potvrdzujú to, čo malo byť dotknutej sudkyni jasné na základe uznesení súdnej rady ešte z roku 2018 a čo autorka tohto príspevku opakovane už v roku 2023 verejne komunikovala, a síce, že dotknutá sudkyňa bola povinná existenciu nadštadardného vzťahu s pani novinárkou oznámiť a ozrejmiť.

Vyjadrenie k námietke zaujatosti

Pokiaľ ide o vyslovenú nádej pani novinárky Tódovej, že „dúfa, že majú obe právo na súkromie a právo neuvádzať presný dátum alebo detaily toho, ako sa zblížili.“ tak ju musím sklamať. Pokiaľ je podaná námietka zaujatosti, ktorá je založená na predpoklade existencie určitého vzťahu sudcu s treťou osobou, sudca sa musí vyjadriť k tomu, aký vzťah, odkedy a akej intenzity/ frekvencie, s dotknutou osobou prechováva. Vyjadruje sa, či je s dotknutou osobou v telefonickom kontakte, či si posielajú pozdravy k sviatkom alebo chodia spolu na dovolenky.

Tak, ako by bolo relevantné napríklad, či sudca chodí na dovolenky alebo si dokonca nechá platiť za dovolenky prípadne využíva dovolenkový dom advokátov účastníkov konaní, tak je relevantné, aký vzťah jestvuje medzi sudcom a novinárom – či sa náhodou nejedná o stav ekonomickej, t.j. nielen emočnej, závislosti.

To isté by malo platiť v prípade, ak by sudca sám z vyššie uvedených dôvodov oznamoval skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený z rozhodovania.

Novinárska etika

Podľa etického kódexu novinára

II. ZÁKLADNÉ PRINCÍPY PRÁCE NOVINÁRA

1. Pre prácu novinára sú prvoradé hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti. Vo svojej práci sa snaží o presadenie týchto hodnôt v spoločnosti.

2. Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.

3. Novinár dbá o to, aby všetky jeho verejné prejavy neodporovali základným princípom novinárskej práce ustanoveným v ods. 1 a 2 tohto článku.

4. Novinár publikujúci na internete je viazaný aj Kódexom preberania obsahu na internete IAB Slovakia, ktorý bol schválený Valným zhromaždením Združenia pre internetovú reklamu IAB Slovakia 21. januára 2015.

III. NOVINÁR A VEREJNOSŤ

13. Novinár má právo na osobnú integritu. Ak sa ocitne v konflikte záujmov, najmä ak pracuje na téme, ktorá sa týka alebo môže týkať samého novinára, blízkych osôb (§ 116 Občianskeho zákonníka) novinára, ekonomických záujmov novinára, informuje o tejto skutočnosti svoju redakciu. So súhlasom redakcie môže aj napriek možnému konfliktu záujmov novinár na téme ďalej pracovať za predpokladu, že o možnom konflikte záujmov bude primerane informovaná verejnosť.

K vyššie uvedenému sa žiada dodať definíciu blízkej osoby podľa § 116 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Pani Monika Tódová však verejnosť neinformovala o možnom konflikte záujmov, keď jej vzťah so sudkyňou bol takej intenzity, že sudkyňu považovala za blízku osobu.

Z vypočutia na súdnej rade sa dalo vydedukovať, že pani sudkyňa predniesla konštrukt, že predsa ich vzťah mohol byť verejne známy, keďže nebol tajný resp. utajený. S takouto argumentáciou však nemožno súhlasiť, keďže je jasný rozdiel medzi pojmami tajný, neverejný a verejný resp. zverejnený údaj o vzťahu.

Žurnalistika produkovaná pani novinárkou

Pani Monika Tódová uviedla, že sa o Dušanovi Kováčikovi nikdy nevyjadrila negatívne a že jej ide len o zdokumentovanie zlyhaní verejných činiteľov. Námatkovo sú verejne prístupné nasledovné vyjadrenia. Nechám na uvážení každého čitateľa zhodnotenie, ako sú kompatibilné s novinárskou slušnosťou a emocionálnou neutralitou.

15.4.2023Tódová: Ak by platilo toto vysvetlenie, tak to by vlastne každý verejný činiteľ už nemusel brať úplatky v hotovosti. Chudák Dušan Kováčik. Prečo on zobral 50-tisíc od Makóa v hotovosti, keď mu to mohol poslať na účet a Kováčik mohol povedať, že mu to potom v hotovosti vrátil? – Komentátori Denníka N: Rezníkovej historke sa nedá veriť, bola to bohorovnosť (dennikn.sk)

16.4.2023 Ako sa dnes cítia Rezníkove dcéry, keď napríklad vidia, že Peter Kuba je obžalovaný v kauze Dobytkár? Nevieme – s médiami nekomunikujú. Tie by sa ich, samozrejme, pýtali, či môžeme veriť, že ich otec neskôr peniaze vracal Kubovi v hotovosti (samozrejme, že tomu zrejme nikto neverí).

Podobne ako Kováčikov syn. Keď si bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik pred 6 rokmi vložil na účet v hotovosti 204-tisíc eur, tiež išlo o deti. Peniaze vkladal na účet preto, lebo potreboval kúpiť synovi rodinný dom v Pezinku, ktorý si našiel štandardne cez inzerát. To je možné urobiť iba bankovým prevodom.

Čo si ten syn dnes myslí o otcovom právoplatnom odsúdení a o tom, že aj on možno profitoval z jeho korupčného správania? Nevieme.

Prečo o tom hovoriť? Keď príde na odhalenie korupcie a páchatelia stoja pred súdom, často prosia o zhovievavosť s odôvodnením, že majú deti, rodinu. Problém však je, že na pocity svojich blízkych mali myslieť predovšetkým oni a skôr. Aj Makó dnes už na otázku, či pri preberaní úplatkov myslel aj na deti, priznáva, že nie.

Poškodili nielen svojim deťom. V každom rozsudku Špecializovaného trestného súdu, týkajúcom sa korupcie, sa píše, že korupcia ohrozuje právny štát, demokraciu a ľudské práva, podkopáva dobrú vládu, slušnosť a sociálnu spravodlivosť.

Títo ľudia svoje úplatky používali pre svoje deti. Bez ohľadu na to, či to tie deti schvaľujú alebo nie (obe možnosti sú tragédia), politici, ktorí vytvorili tento mafiánsky štát, poškodili oveľa viac generácií, ako sme si možno mysleli.

Týždňový newsfilter: Korčok 2023 nebude, už myslí na Korčok 2029 (dennikn.sk)

Záverom kladiem rečnícku otázku k novinárskej etike – je jej súčasťou v rámci spracovania témy zlyhaní verejných činiteľov zacieliť aj na rodinných príslušníkov verejných činiteľov? V takom prípade už hranice súkromia, na ktoré sa pani Monika Tódová odvoláva, neplatia?

Pre úplnosť uvádzam, že tento článok bol napísaný z dôvodu potreby venovania pozornosti sudcovskej a novinárskej etike. Autorka článku nie je zainteresovaná na výsledku žiadneho súdneho konania, o ktorých pani Monika Tódová písala. Jediné, na čom je autorka zainteresovaná, je to, aby v prípade zlyhania bola prijatá zodpovednosť a aby pravidlá platili pre všetkých rovnako.

JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, sudkyňa Správneho súdu v Bratislave

Článok pôvodne vyšiel na portáli Pravnelisty.sk.