Ukrajina 3. augusta 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Dmitriy Lelchuk)
To, že Ukrajina stratila status “obľúbenca” v Spojených štátoch amerických bolo hlavným dôvodom neúspechu boja Kyjeva s projektom plynovodu Nord Stream 2. Takýto názor v článku pre Ukrajinskú pravdu vyjadril bývalý výkonný riaditeľ ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Naftogaz Andrij Kobolev
Ako píše Kobolev, zrejmým faktom je, že Spojené štáty nie sú Ukrajine nič dlžné.
“Prečo nám Spojené štáty po Revolúcii dôstojnosti (tiež euromajdan, pozn. Red.) tak aktívne pomáhali? Pretože sme boli ‘obľúbenci’ (Joea, pozn. red.) Bidena,” povedal.
Podľa jeho mienky práve tento status Ukrajiny v očiach Bidena, ktorý v tom čase zastával post viceprezidenta USA, umožnil Kyjevu získať bezprecedentnú pomoc.
“Čo sa teda teraz stalo? Odpoveď je zrejmá – prišli sme o osobitný status v Bielom dome. A to nielen u samotného súčasného prezidenta USA, ale aj v rámci jeho blízkeho kruhu,” povedal bývalý výkonný riaditeľ ukrajinskej spoločnosti.
Podľa Koboleva získala Ukrajina tento “zvláštny” status vďaka majdanu, kedy sa “Ukrajinci krvou svojich spoluobčanov podpísali pod voľbu v prospech západného sveta“, a tiež kvôli dosiahnutiu “veľkých úspechov v niekoľkých veľmi bolestivých, ale kriticky dôležitých reformách“.
“To všetko nám poskytlo zvláštny status. Boli sme príbehom víťazstva ‘napriek všetkému’. Všetci politici, bez ohľadu na dobu a geografiu, chcú byť spájaní s víťazstvami, nie s porážkami. A americkí politici nie sú výnimkou,” myslí si dotyčný.
Avšak, od roku 2016 sa ale vektor smerovania Ukrajiny zmenil a posun začal “opačným smerom“, poznamenal Kobolev.
“A potom ukrajinská strana urobila úplne šialenú chybu – rozhodla sa staviť na jednu zo strán v amerických prezidentských voľbách. Táto ‘stávka’ nás vyšla až veľmi draho a ešte nás draho vyjde, bez ohľadu na to, kto bude vládnuť v Bielom dome,” uvádza, pričom túto chybu označil za jedno z najväčších víťazstiev v činnosti “agentov ruského vplyvu” na Ukrajine.
Plynovod Nord Stream 2
Nord Stream 2 je plynovod dostavaný z 99 %, vedúci z Ruska do Nemecka, s celkovou ročnou kapacitou 55 miliárd kubíkov. Proti jeho výstavbe sa aktívne zasadzujú USA, ktoré presadzujú v EÚ vlastný skvapalnený zemný plyn, a tiež Ukrajina a Poľsko, ktoré označujú daný projekt za politický.
Washington štyrikrát zavádzal sankcie v snahe zabrániť výstavbe, ale tá sa dostala do záverečnej etapy, a má byť dokončená ku koncu roka.
Berlín a Washington zverejnili predtým spoločné vyhlásenie o Nord Stream 2. Hovorí sa v ňom, že výstavba plynovodu potrebuje pokračovanie dodávok paliva z Ruska cez Ukrajinu po roku 2024. Nemecko tiež sľúbilo, že sa bude usilovať v Bruseli o vyhlásenie sankcií proti Moskve, keď tá použije export energetických zdrojov ako nástroj vplyvu.