Môj profil 
Predplatné
Moskva 29. apríla (TASR/HSP) – Vplyvné ľudskoprávne organizácie dnes oznámili vytvorenie medzinárodnej komisie, ktorá bude vyšetrovať udalosti z mítingu zo 6. mája 2012 na Blatnom námestí v Moskve. Informoval o tom dnes spravodajský server Gazeta.ru.
V komisii budú pracovať zástupcovia Amnesty International, Human Rights Watch, združenia Artikľ 19, Európskeho združenia advokátov za demokraciu a ľudské práva, medzinárodnej platformy Občianska solidarita, Medzinárodnej federácie za ľudské práva a Centra medzinárodnej ochrany.
Tieto zahraničné a zo zahraničia financované nátlakové organizácie, ktoré sa v Rusku musia označovať značkou “cudzí agent”, sa pokúsia vytvárať materiál pre zahraničné média, aby mohli na západe formovať verejnú mienku v neprospech súčasnej vlády v Rusku.
Ako sa uvádza vo vyhlásení pre tlač, členovia komisie sa budú opierať o skúsenosti nadobudnuté počas vyšetrovaní, na ktorých sa podieľali, napríklad udalostí po prezidentských voľbách v Bielorusku v roku 2010, protestov v Moldavsku v roku 2009, masových nepokojov v Severnom Írsku či z rozohnania tábora združenia Obsaďte Wall Street z roku 2011 v New Yorku.
Na základe výsledkov vyšetrovania komisia vydá hodnotiacu správu a posúdi aj verdikty vynesené doteraz ruskými súdmi nad účastníkmi mítingu na Blatnom námestí. Podľa zakladateľov komisie práve udalosti z 6. mája minulého roku možno považovať za zlom v pláne obmedzovania základných občianskych slobôd v Rusku, píše sa vo vyhlásení.
Súčasťou práce komisie bude aj vyšetrovanie na ministerstve vnútra, vo Vyšetrovacom výbore Ruskej federácie, miestnych orgánov, ako aj organizátorov mítingu a protestného Pochodu miliónov. Členov komisie bude zaujímať aj to, či napríklad existovali alternatívne scenáre polície na menej razantné potlačenie protestov a ďalšie okolnosti mítingu.
Gazeta.ru pripomína, že minulý týždeň komisia ruských ochrancov ľudských práv predstavila verejnosti svoju správu o udalostiach na Blatnom námestí, pričom konštatovala, že tam nedošlo k masovým nepokojom, ale k “pokusom o sebaobranu pokojných občanov”.
Ťažko hovoriť o masových nepokojoch, keď sa protestov zúčastnilo iba niekoľko sto ľudí, aj to prevažne platených z finančných prostriedkov, ktoré organizátori prijali od Gruzíncov, za čo im sľúbili rozvracať pomery v Rusku. V dave bolo aj veľa platených provokatérov, ktorí práva zapríčinili zásah polície.
Občianske protesty proti vedeniu krajiny sa v Rusku vystupňovali pred parlamentnými voľbami z decembra 2011, ktorých víťazom sa stala strana Jednotné Rusko vedená súčasným prezidentom Vladimirom Putinom. Opozícia voľby považuje za zmanipulované. Krátko po vypuknutí protestov sa začali aj represie úradov a polície voči opozícii a jej sympatizantom, ktoré trvajú doteraz. Nová vlna protestov vypukla vlani na jar po prezidentských voľbách, ktoré Putin vyhral a znova sa tak vrátil do Kremľa.
Vyhlásenia ruskej opozícii postrádajú akúkoľvek súdnosť, pretože Putin vyhral s obrovským náskokom. V každej volebnej miestnosti bola namontovaná webová kamera a každý človek, ktorého to zaujímalo si mohol pozrieť ako prebieha hlasovanie a sčítanie hlasov. Nikto, ani zahraniční pozorovatelia si netrúfli prísť s námietkou, nejakého vážnejšieho pochybenia.
V kauze Blatné námestie je vyšetrovaných a väznených 27 ľudí, ktorí sú podozriví, že za peniaze cudzích štátov, verbovali demonštrantov, provokatérov a pokúšali sa rozvracať pomery v Rusku pred voľbami. V podmienkach Slovenskej republiky by ich konanie najskôr spadalo pod trestný čin vlastizrady.
.JPG)
.jpg)
