Berkeley 13. júla 2014 (HSP/spj/Foto:TASR)
Mestá a dediny v Tibete sa priemernou nadmorskou výškou blížia k 5 000 m.n.m. Život v nich, v niekoľkotisícovej nadmorskej výške, je tvrdý. Tamojším obyvateľom pravdepodobne pomáhajú vyrovnať sa s nedostatkom kyslíka gény dávnych predchodcov
Tvrdí to aspoň výskum Rasmus Nielsena z univerzity v Berkeley. Zatiaľ čo pri procese aklimatizácie dochádza k rozmnoženiu červených krviniek tak, aby dokázali dostatočne zásobovať ľudské orgány kyslíkom, Tibeťania aklimatizáciu nepotrebujú. Môže za to variant génu, ktorý preukázateľne pochádza z populácie nazývanej Denisovani, ktorý pred zhruba 40-tisíc rokmi vymizli zo Sibíri.
Náhodný objav
Gén EPAS1 je zodpovedný za pomerne malý nárast produkcie hemoglobínu a červených krviniek, vďaka čomu zhustenie krvi nespôsobuje kardiovaskulárne problémy. A práve túto variantu génu, takmer identickú s tou, ktorá bola analyzovaná z kostrových pozostatkoch Denisovanov majú aj Tibeťania. Je výrazne odlišná od zvyšku ľudskej populácie. Konkrétne sa vyskytuje u 87 percent Tibeťanov, alebo len 9 percent u čínskych Hanunov, ktorí síce majú rovnakého predka, ale žijú v nížinách.
“Prítomnosť tohto génu u Tibeťanov ukazuje, že ľudia sa vysokohorským životným podmienkam prispôsobili použitím génu iného druhu,” vysvetľuje Dr. Nielsen. Podľa neho je dosť pravdepodobné, že v celej populácii sa vyskytuje množstvo podobných génových pozostatkov evolučne neúspešných populácií, avšak ich objavenie je len otázkou náhody. “Práve v tomto prípade sa naše dáta zhodovali s nasekvenovaným genómom, ale u mnohých iných nájdených pozostatkov sme gény (zatiaľ) neprečítali,” dodáva vedec.
jf