Brusel/Amsterdam 19. februára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Andrew Medichini)
Turecko v sobotu predvolalo do Ankary vedúceho holandskej diplomatickej misie, aby vyjadrilo nesúhlas s návrhom dvoch zákonov, podľa ktorých by Holandsko malo uznať arménsku genocídu z roku 1915 a umožniť účasť člena holandskej vlády na oficiálnom pamiatkovom ceremoniáli, ktorý sa uskutoční 24. apríla v Arménsku.
Spravodajský server DutchNews.nl v pondelok pripomenul, že vláda v Ankare reaguje na návrh poslanca Joela Voordewinda z konzervatívnej Kresťanskej únie, ktorá je súčasťou vládnej koalície.
Voordewind získal podporu všetkých štyroch vládnych strán pre dva legislatívne návrhy. Prvý z nich požaduje, aby holandský parlament označil zabitie okolo 1,5 milióna arménskych kresťanov Osmanskou ríšou za čin genocídy. Druhý návrh požaduje, aby sa Holandsko na úrovni ministra zúčastnila na aprílovom ceremoniáli v Arménsku.
Parlament bude o týchto návrhoch hlasovať v najbližších týždňoch.
Podľa DutchNews.nl tieto legislatívne návrhy ešte viac zhoršili už beztak napäté diplomatické vzťahy medzi oboma krajinami. Začiatkom februára Holandsko stiahlo svojho akreditovaného veľvyslanca z Turecka po sérii neúspechov normalizovať vzťahy s Ankarou. Post veľvyslanca v Ankare bol neobsadený od apríla 2017, oficiálne oznámenie o stiahnutí veľvyslanca však potvrdilo, že rokovania v snahe normalizovať vzájomné vzťahy zlyhali.
Diplomatická roztržka sa začala vlani v marci, keď holandská strana nepovolila tureckému ministrovi zahraničných vecí vstup do krajiny, kde sa chcel stretnúť s členmi tureckej menšiny a obhajovať referendum o rozšírení právomocí prezidenta. O niekoľko dní neskôr to holandské úrady zakázali aj tureckému ministrovi pre rodinu a vyviedli ho z krajiny s policajnou eskortou, čo naživo odvysielala turecká televízia.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan následne holandskú vládu obvinil z “pozostatkov nacizmu” a mal znevažujúce poznámky o úlohe holandských vojakov pri masakri v bosnianskej Srebrenici.
Turecko prostredníctvom holandského chargé d’affaires – úradujúceho veľvyslanca – vyzvalo ministerstvo zahraničných vecí, aby vláda Holandska prehodnotila to, čo aj naďalej opisuje ako “arménsku otázku”.
Poslanec Voordewind v rámci svojej kampane uviedol, že Holandsko by ako krajina, ktorá v Haagu hostí inštitúcie medzinárodného práva, malo zastávať pozíciu týchto inštitúcií a v prípade arménskej genocídy “uznať históriu”.