Môj profil 
Predplatné
Trstice 1. decembra (TASR) – Obec Trstice s vyše 400-ročnou históriou a v súčasnosti s 3600 obyvateľmi leží v Galantskom okrese, v strednej časti Podunajskej nížiny. Väčšinu – 95 percent obyvateľov tvoria príslušníci maďarskej menšiny, päť percent má slovenskú národnosť. Obec sa nachádza medzi riekami Malý Dunaj a Čierna Voda. Jej históriu vo veľkej miere ovplyvňovali okolo tečúce rieky a močiare, ktoré na jednej strane ochraňovali a poskytovali potravu, na druhej strane však zapríčinili časté povodne, ktoré ohrozovali život obyvateľstva a spôsobili veľké škody. TASR informoval František Juhos, ktorý funkciu starostu zastáva v Trsticiach už 19 rokov.
"Z hľadiska vierovyznania prevažnú väčšinu – 96 percent obyvateľstva tvoria rímskokatolíci. Najstaršia nám známa listina, ktorá sa zaoberá osídlením Trstíc, pochádza z roku 1608. V nej sa ich názov spomína ako Nagy Szegh. Pomenovanie Nádszeg sa objavilo prvýkrát v 18. storočí," vysvetlil starosta s tým, že podľa Mateja Bela tento názov možno odvodiť od tŕstia, ktorého tu bolo v okolí veľmi veľa. Dodal, že dedina patrila do Šintavského panstva. V roku 1608 Szaniszló Thurzó, zemepán Šintavského panstva, povolil novousadlíkom v obci Nagyszeg, aby polia, lesy, rybníky, lúky a iné pôžitky voľne užívali, za čo nielen oni, ale aj ich potomkovia mali zaplatiť každý rok na sviatok sv. Michala 160 zlatých. Výsady, ktoré dostali Trstičania v roku 1608, boli veľmi výhodné, preto obec sa vyvíjala dynamickejšie než ostatné v okolí. "Už v roku 1634 tu bolo 80 domov a žilo v nich približne 400 ľudí," konštatoval Juhos.
Ako pokračoval, od roku 1642 definitívnymi majiteľmi územia sa stali Esterházyovci. V tomto čase Trstičania boli povinní zbraňou ochraňovať samotný Šintavský hrad a tento stav pretrvával počas celého 17. storočia. V období tureckých nájazdov si obec hodne vytrpela a mnohí obyvatelia utiekli. V 17. storočí nielen Turci, ale aj vojenské jednotky Imre Thökölyho spustošili Trstice. Aj vojenské akcie Ferenca Rákóczyho II. mali vplyv na ďalší rozvoj dediny. V roku 1716 Ferenc Esterházy a obyvatelia dediny uzavreli zmluvu, v ktorej sa zdôrazňuje, že Trstice sú slobodnou dedinou a ľudia sú slobodní. Obyvatelia sa zaoberali chovom hovädzieho dobytka, včelárstvom, pestovaním plodín, ľanu a konope.
V roku 1785 mali Trstice 1796 obyvateľov, z ktorých piati boli slobodní, ostatní sa uvádzali ako poddaní. "V roku 1864 obecná kronika spomína najmä tkáčsky priemysel ako rozšírené priemyselné odvetvie v 19. storočí. Sľubný rozvoj prerušili vojenské udalosti I. svetovej vojny," priblížil. Starosta pripomenul, že v medzivojnovom období, v rokoch 1918-1938, obec prežívala veľký rozvoj. Jej obraz vo veľkej miere ovplyvnil katolícky kostol, ktorý postavili v rokoch 1903-1904, a v 30. rokoch odovzdali do užívania budovu školy. Pravidelná autobusová doprava medzi Trsticami a Galantou existuje od roku 1927.
Po druhej svetovej vojne, vyhlásením Košického vládneho programu, došlo v osude Maďarov na Slovensku k zmene. Zatvorili sa školy, zrušili sa časopisy, zastavili dôchodky a vyhlásená bola konfiškácia majetkov a následne 19. novembra 1946 sa začala deportácia obyvateľstva do Čiech a Maďarska. V tom istom čase sa začalo presídľovanie Slovákov z Maďarska na Slovensko. "Po februári 1948 sa zastavili deportácie a začali sa rokovania o návrate deportantov z Čiech. V Trsticiach založili národný výbor, ktorý ako štátny orgán riadil spoločenský, politický a kultúrny život dediny až do roku 1990. Potom nastúpili samosprávy," podčiarkol starosta Juhos.
Upozornenie: TASR dnes vydáva o obci Trstice seriál spravodajských materiálov.
Upozornenie: TASR vydá k správe zvukový záznam.
.JPG)
.jpg)
