Môj profil 
Predplatné
Otvorenosť mestských spoločností v krajinách V4 voči verejnej kontrole vo všeobecnosti nie je vysoká, priblížil výsledky štúdie analytik TIS Michal Piško. Všetkých 36 firiem dosiahlo v priemere len 34-percentné skóre transparentnosti. Slovenské spoločnosti nezískali v hodnotení založenom na odporúčaniach Svetovej banky, OECD, Európskej komisie i mimovládnych organizácií ani tretinu možných bodov (30,5 %), teda skončili mierne pod priemerom. Najlepšie pritom obstáli české mestské firmy s priemerným skóre cez 41 percent a maďarské s vyše 40 percentami. Najmenej otvorené vyšli z porovnania poľské spoločnosti, ktoré dosiahli len cez 24 percent.
„Mestské firmy často pritom rozhodujú o podstatných zdrojoch samospráv. Len deväť slovenských firiem zaradených do porovnania hospodári dovedna s takmer 380 miliónmi eur, čo je zhruba toľko ako ročný rozpočet Košíc a Prešova dokopy,“ pripomenul Piško. Na stránkach spoločností nie je podľa neho možné nájsť takmer žiadne informácie o tom, ako sa im darí napĺňať plány, koľko zarábajú ich šéfovia, aké kvalifikačné predpoklady spĺňajú členovia ich dozorných rád, či ako v nich prebiehajú výberové konania alebo ponukové konania na predaj a prenájom majetku.
Mimovládne organizácie porovnávali transparentnosť na základe informácií zverejnených na stránkach mestských firiem, a to v desiatich oblastiach kľúčových pre verejnú kontrolu, ako sú prístup k informáciám, verejné obstarávanie, personalistika či predaj a prenájom majetku. Celkovo najotvorenejší prístup zaznamenali v sledovanom čase (november 2016 až január 2017) v českom Dopravnom podniku Hlavného mesta Prahy (60,4 %) a v maďarskej odpadovej spoločnosti FKF Zrt. Z Budapešti (59%). Najlepšie zo slovenských firiem obstál na treťom mieste Dopravný podnik Bratislava (54,2 %).
Najotvorenejšia slovenská spoločnosť bola zároveň najväčšou skúmanou slovenskou firmou, vysvetlil Piško. „Medzi jej silné stránky patrí napríklad spôsob zverejňovania zmlúv, informovanie o verejnom obstarávaní, možnostiach získať údaje podľa infozákona, udelenej podpore a sponzoringu, ale aj vytvorenie etickej infraštruktúry cez etický kódex či pozíciu ombudsmana,“ menoval. Aj napriek tomu však Dopravný podnik Bratislava získal iba niečo cez polovicu možných bodov a aj v tejto spoločnosti existuje podľa Piška stále veľký priestor na zlepšenie.
„Podnik napríklad nezverejňuje zistenia z interných ani externých auditov, plány výkonnostných kritérií ani ich spätné plnenie, životopisy a platové pomery manažmentu, ani informácie o priebehu výberových konaní či ponukových konaní na predaj a prenájom majetku,“ upozornil analytik TIS.
Najhoršie skóre zo slovenských firiem a tretie najhoršie v celkovom poradí získala nitrianska odpadová spoločnosť Nitrianske komunálne služby, ktorej tržby a výnosy sú druhé najnižšie spomedzi všetkých 36 firiem a dosahujú len tesne cez štyri milióny eur. „Jej skóre 11,17 percent však výrazne zaostáva aj za porovnateľnými spoločnosťami. Napríklad Technické služby mesta Prešov, s tržbami a výnosmi na úrovni 4,8 milióna eur získali v hodnotení 28 percent,“ objasnil Piško.
Na 13. mieste sa v rebríčku umiestnila Bratislavská vodárenská spoločnosť (38 %), na 19. mieste Dopravný podnik mesta Prešov (34,67 %), na 21. mieste Východoslovenská vodárenská spoločnosť (33 %), na 26. mieste spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (28,83 %), na 27. mieste spomínané Technické služby mesta Prešov (28 %), na 31. mieste Slovenské vodárne a kanalizácie (19,67 %) a na 34. mieste rovnako spomínané Nitrianske komunálne služby (11,7 %).
Firmy TIS do rebríčku vyberala tak, aby boli čo najviac reprezentatívne a porovnateľné. Porovnanie podľa Piška ukázalo aj oblasti, z ktorých by naši štátni i miestni politici, ako aj manažéri firiem mohli čerpať inšpirácie. „Verejnú kontrolu verejných firiem v Maďarsku napríklad uľahčuje povinné zverejňovanie ročných plánov verejného obstarávania či platových pomerov manažérov,“ doplnil analytik TIS.
.jpg)
.jpg)
.jpeg)
