Times: Po brexite sa bude musieť Londýn prebudiť a začať “pružnejšiu diplomaciu”

Londýn 20. decembra 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Joe Giddens)

Po odchode z EÚ bude musieť Veľká Británia samostatne vykonávať svoju zahraničnú politiku a niekto je tomu rád, pretože sa domnieva, že Londýn dokáže byť mobilnejší, píše The Times. Novinár radí diplomatom, aby konali smelšie: vytlačiť Francúzsko v Afrike, zúčastniť sa Minského procesu, venovať pozornosť voľbám v Nigérii, Indonézii a Indii

“Pre britské ministerstvo zahraničných vecí nie je tak ťažké rozmotať brexit ako hadie klbko,“ píše The Times. A referát výboru pre medzinárodné vzťahy Snemovne lordov, venovaný budúcnosti Veľkej Británie v meniacom sa svete, situáciu neuľahčil. Iba zdôrazňuje, že britskí politici stratili svoj orientačný zmysel, uvádza autor článku.

Medzi odporúčaniami v tomto dokumente je rada viesť podvratnú politiku voči USA, píše novinár, lebo sám Trump svojou stratégiou porušuje britské záujmy v otázkach obchodu a Iránu.

Priamo sa tam uvádza, že Londýn sa musí menej spoliehať na vytváranie spoločného prístupu s Amerikou k riešeniu zahraničnopolitických problémov. To znamená, parafrázuje novinár, že Veľká Británia by nemala dôverovať hlavnému strategickému spojencovi, ale namiesto toho spolupracovať s Európou, Ruskom a Čínou, aby vymyslela, ako aj naďalej obchodovať s Teheránom.

The Times uvádza, že autori referátu prakticky dávajú do jednej roviny Rusko a Ameriku a “snažia sa tak podkopať svetový poriadok založený na zvrchovanosti práva“. Navrhujú Veľkej Británii, aby sa pripojila k čínskej iniciatíve Nové hodvábnej cesty, aj keď mnohé ázijské krajiny Čínu kritizujú.

“V tom referáte je však aj kvapka zdravého rozumu,” uvádza autor článku. Je tam výzva viesť po brexite pružnejšiu a aktívnejšiu zahraničnú politiku, ale vôbec sa neuvádza, ako konkrétne to dosiahnuť. Mimochodom, po odchode z EÚ bude treba vzájomným vzťahom s Bruselom tiež venovať viac času a úsilia.

Stúpenci brexitu tvrdili, že v samostatnom režime Londýn dokáže kreatívnejšie viesť svoju zahraničnú politiku, ale “skutočnosť je taká, že mozog vyteká z kostí britskej diplomacie“.

Iné oddelenia vo vláde vysvetľujú pomalosť MZV tým, že želanie zostať v EÚ je v jeho DNA. Okrem toho pripomínajú skutočnosť, že britská diplomacia má sklon vidieť vývoj dejín v snahe k nastoleniu liberálnej demokracie. Veď po dlhú dobu Londýn videl svoju silu v posilňovaní pozície vďaka mnohostrannej diplomacii na základe medzinárodného práva, voľného trhu a členstve v Európskej únii.

Teraz, keď spojenie s EÚ bude pretrhnuté, zahraničnopolitická služba sa bude musieť vyrovnať so zníženým rozpočtom. Okrem toho je podľa slov autora článku priateľstvo medzi Veľkou Britániou a USA tak tesné, že Londýn považuje za svoju povinnosť vyjadriť pochybnosti o práve Ameriky na globálne vedenie. Skutočným šampiónom v liberálnom svetovom poriadku je Čína.

Autor článku navrhuje politikom, aby si vypočuli názor zahraničných odborníkov a urobili Veľkú Britániu konkurencieschopnú. Podľa jeho slov je napríklad možné pokúsiť sa vziať Francúzsku jeho pozíciu vo frankofónnej Afrike, o ktorú sa zatiaľ okrem Paríža zaujíma len Čína a Rusko.

Uvádza, že kým bol Londýn v EÚ, pokúšal sa vyvolať konflikt medzi Francúzskom a Nemeckom, ale teraz pre neho bude užitočnejšie vytvoriť s nimi plnohodnotné trio. Veľká Británia by sa mohla napríklad tiež zapojiť do hľadania riešení krízy na Ukrajine.