„Momentálne je deväť krajín oficiálnymi kandidátmi na vstup do EÚ. Ďalšie by sa k nim mohli pridať. Island v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov. A možno raz aj Kanada,“ povedal na konferencii Európa 2026 v Berlíne Barrot.

Barrot svoju poznámku o Kanade nepredstavil ako konkrétny politický návrh, ale skôr ako súčasť širšieho tvrdenia, že EÚ sa stáva „treťou superveľmocou“, ktorá je schopná vyvažovať rivalitu medzi USA a Čínou.

Fínsky prezident Alexander Stubb už skôr v utorok počas spoločného behu naznačil kanadskému premiérovi Markovi Carneymu, že by mal „zvážiť“ vstup do EÚ.

Barrot vykreslil Európu ako región, ktorý má jedinečnú pozíciu pri zbližovaní krajín vďaka svojej ekonomickej sile, demokratickému modelu a regulačnému vplyvu.

„Mnohé krajiny vo svete sú ochotné sa priblížiť k našej únii,“ povedal šéf francúzskej diplomacie.

Rozhovory o Kanade ako o potenciálnom členovi EÚ sa stávajú častejšie, a to pre zhoršujúce sa vzťahy krajiny so Spojenými štátmi. Americký prezident opakovane hovoril o tom, že z Kanady urobí „51. štát“.

Minuloročný prieskum ukázal, že podľa 44 percent Kanaďanov by sa krajina mala stať členom EÚ. Ottawa odmietla akékoľvek úvahy o členstve v EÚ, pričom Carney uviedol, že neexistujú žiadne plány na vstup do bloku. Členstvo Kanady v EÚ je síce v krátkodobom horizonte nepravdepodobné a zatiaľ neexistujú žiadne konkrétne plány, ale vzhľadom na rastúce geopolitické napätie ho nemožno považovať za nemožné.