Môj profil 
Predplatné
Krátko pred svojou návštevou Rex Tillerson na pôde univerzity v texaskom Austine uviedol, že Rusko a Čína sa snažia zvýšiť v Latinskej Amerike svoj vplyv a Tillerson vystríhal latinskoamerických predstaviteľov, aby sa nespoliehali na ekonomické väzby s Čínou. Obvinil Čínu z toho, že v Latinskej Amerike získava podporu neférovým obchodom a využívaním ekonomických a politických trikov, s cieľom vtiahnuť Latinskú Ameriku do sféry vlastného vplyvu.
Tillerson poukázal na skutočnosť, že Čína sa stala najväčším obchodným partnerom Chile, Argentíny, Brazílie a Peru a uviedol, že je Latinská Amerika potrebuje silné štátne inštitúcie a zodpovedné vlády, ktoré by dokázali zabezpečiť suverenitu vlastných štátov voči potenciálnym dravcom, ktorí prenikli do latinskoamerického regiónu.
Rex Tillerson označil teda Čínu za novú imperiálnu možnosť. Pritom Čína nerobí nič iné, len obchoduje s krajinami Latinskej Ameriky, existujúce obchodné väzby medzi Čínou a latinskoamerickými krajinami sú založené na slobodnej vôli a vzájomnom prospechu oboch strán. Čína rešpektuje štáty Latinskej armády a najdôležitejším princípom obchodnej spolupráce Číny a latinskoamerických krajín je profit a reciprocita pre obe strany.
Američania však už od dôb vzniku Moonreovej doktríny (1823) považujú Latinskú Ameriku za svoju sféru záujmov a s nevôľou nesú skutočnosť, že do tejto oblasti prenikajú aj iné mocnosti. Postupne, ako slabne pozícia USA, zvyšujú sa aj snahy latinskoamerických štátov zbaviť sa amerického vplyvu, pretože ten nie je pre latinskoamerické krajiny výhodný.
Navyše krajiny Latinskej Ameriky vyjadrujú svoju nespokojnosť s Trumpovou administratívou a imigračnou politikou. Latinská Amerika nezabudla na to, ako sa Donald Trump rozhodol krátko po svojej inaugurácii vybudovať múr pozdĺž mexicko-americkej hranice a takisto Trumpovi ľudia v Latinskej Amerike nevedia odpustiť, že v telefonickom rozhovore nazval menej rozvinuté krajiny Latinskej Ameriky špinavými dierami (Haiti, Salvador).
Americký prezident označil Rusko a Čínu za hlavných súperov USA. Pri predstavovaní bezpečnostnej doktríny USA Trump priamo potvrdil, že tieto krajiny a nie svetový terorizmus predstavujú hlavnú hrozbu pre USA. Osočovanie spolupráce Číny a Ruska s Latinskou Amerikou naznačuje, že Američania sa nechcú zmierniť so skutočnosťou, že Moonreova doktrína, podľa ktorej pristupujú americkí diplomati k latinskoamerickým štátom sa stáva minulosťou.
Krajiny Latinskej Ameriky konsolidujú svoju zvrchovanosť a suverenitu. Takisto chcú rozvíjať svoje vlastné národné ekonomiky, pretože majú legitímne vlastné politické a ekonomické ambície. Nevyhovuje im diktát zo strany USA, pri ktorom sú výhody vždy na americkej strane. Latinskoamerické krajiny preferujú čoraz odvážnejšie svoju vlastnú a všestrannú diplomaciu a k snahám USA sa stavajú čoraz častejšie odmietavo.
Snahy Tillersona tesnejšie pripútať latinskoamerické elity k USA prezrádzajú americké úmysly. Američania nechcú, aby sa Latinská Amerika zbavila amerického vplyvu, pretože Latinskú Ameriku potrebujú ako poistku vlastnej prosperity. Američania vnímajú Latinskú Ameriku ako územie pod vlastnou kontrolou a sú presvedčení, že Latinskú Ameriku môžu využívať ako chcú. Podľa amerických predstáv Latinská Amerika môže alebo plniť americké predstavy, alebo nečinne čakať na ďalšie americké aktivity.
Tillersonov prejav a iniciatíva nepredstavujú konštruktívny prístup ku krajinám Latinskej Ameriky a kontraproduktívne sa odrážajú aj vo vzájomných čínsko-amerických vzťahoch. Spoluprácu Číny s Latinskou Amerikou však Tillersonove snahy neovplyvnia. Nie preto, lebo si to neželá Čína, ale preto, lebo krajiny Latinskej Ameriky už odmietajú byť vazalom USA a ich politickí lídri majú eminentný záujem na rozvoji spolupráce s Čínou a Ruskom.
