Systém, ktorý má chrániť ženy na Slovensku, zlyháva, tvrdí Ľudskoprávna koalícia

„Ďalšia obeť, ktorej nevzal život náhodný človek, ale ten, kto ju poznal a dlhodobo jej ubližoval a zastrašoval ju. Prípad Zuzany z Gelnice opäť ukazuje, že Slovensko – teda ľudia, ktorí spravujú systémy štátu – nedokáže dostatočne chrániť ženy v období, ktoré odborníčky a odborníci v oblasti rodovo podmieneného násilia považujú za jedno z najrizikovejších: po prepustení násilného partnera z väzby alebo výkonu trestu,“ priblížila koalícia. Tvrdí, že po prepustení partnera z väzby dochádza k eskalácii kontroly, vyhrážok a násilia, ktoré môže vyústiť do vraždy.

Ľudskoprávna koalícia dlhodobo upozorňuje na to, že väčšine vrážd žien zo strany partnerov alebo bývalých partnerov sa dá predísť. Predpokladom je, aby štát vedel rozpoznať hrozbu nebezpečenstva a konal skôr. „Neexistuje jednotná metodika, koordinácia krokov, ktorá by zabezpečila, aby v každom okrese a v každom kraji dôležité inštitúcie postupovali spoločne, podľa predvídateľných pravidiel, v jednotnom štandarde,“ skonštatovala koalícia.

Na Slovensku podľa nej stále chýba jednotný systém hodnotenia rizika násilia, ktorý by sa využíval pri rozhodovaní o prepustení násilných páchateľov. Chýbajú jasné postupy koordinácie medzi políciou, súdmi, prokuratúrou, väzenskou službou, bezpečnými ženskými domovmi, poradenskými a intervenčnými centrami a ďalšími subjektmi ochrany, tvrdí koalícia.

Problém vidí aj v minimálnom využívaní elektronického monitoringu. „Elektronické náramky by mali byť štandardnou súčasťou ochrany v prípadoch vysokého rizika, najmä ak sú uložené zákazy priblíženia alebo kontaktovania,“ poznamenala organizácia.

Poukázala aj na chýbajúcu systematickú prácu s informáciami. Každá žena, ktorej násilný partner má byť prepustený na slobodu, by podľa Ľudskoprávnej koalície mala byť včas informovaná bez ohľadu na to, či o to v chaose pri podávaní trestného oznámenia, často bez právneho zastúpenia, odkázaná na citlivosť či necitlivosť polície, požiada. Mala by mať možnosť absolvovať odborné hodnotenie rizika a mala by mať bezpečnostný plán nielen pre seba, ale aj pre svoje deti.

Organizácia preto vyzýva inštitúcie, aby prijali opatrenia na okamžité zavedenie povinného a jednotného odhadu hrozby nebezpečenstva v prípadoch s násilným prvkom a vytvorili záväzné multiinštitucionálne koordinačné postupy medzi všetkými zložkami systému ochrany žien a detí pred násilím. Taktiež žiada dôsledné využívanie zákazov priblíženia, zákazov kontaktovania a ďalších ochranných opatrení spolu s rozšírením využívania elektronického monitoringu.

Ministerstvo spravodlivosti pre TASR reagovalo, že odhliadnuc od tragického prípadu systematicky pripravuje opatrenia, ktoré predstaví v najbližšej dobe.

Rezort práce pripravuje opatrenia na dlhodobé a systémové posilnenie ochrany detí pred násilím. Pokračovať budú aj linky pomoci, ktorých fungovanie sa po roku 2026 neskončí. „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa téme ochrany žien a detí pred násilím venuje dlhodobo a systematicky, bez ohľadu na tragický prípad v Gelnici. Vo svojej gescii má Bezpečné ženské domy, ktoré poskytujú ženám a deťom útočisko pred násilím,“ uviedol pre TASR.