Chcete predať pár ponožiek? Štát od vás môže žiadať aj číslo paragrafu

Predstavme si sedemdesiatročnú dôchodkyňu, ktorá si počas roka doma háčkuje ponožky. Nemá obchod ani živnosť. Na Vianoce chce prísť na dedinský trh, predať niekoľko párov a trochu si privyrobiť.

Čo všetko musí vedieť, aby sa nedostala do problémov?

Štát, ktorý kladie na obyčajného človeka nároky, aby sa vyznal v zákonoch skôr, než môže párkrát do roka predať výrobky vlastných rúk, si pomýlil poradie priorít. Zákony majú slúžiť ľuďom, nie ľudia zákonom.

Príbeh z malej obce Lišov ukazuje, kam až môže viesť opačné uvažovanie.

Trhy sa skončili skôr, než sa začali

Občianske združenie Lišov Múzeum pripravovalo ôsmy ročník podujatia Dedinské Vianoce. Konať sa malo 19. decembra 2026. Organizátori ho však zrušili. Podľa predsedu združenia Jakuba Dvorského, ktorého citovali Aktuality.sk, sa predajcovia začali obávať kontrol, pokút a povinností, ktorým nerozumeli. Na trhoch ponúkali svoje výrobky aj miestni remeselníci a starší ľudia. Podujatie nebolo iba príležitosťou na predaj, ale aj na stretnutie obyvateľov.

Nijaký úrad trhy nezakázal. Nemáme ani dôkaz, že by niektorý z predajcov dostal pokutu. Rozhodnutie prijali samotní organizátori. Štát však nemusí niečo výslovne zakázať, aby od toho človeka odradil. Niekedy stačí neistota, či neporuší pravidlo, o ktorom ani netuší.

Finančná správa medzitým reagovala vysvetlením, ktoré vyvoláva ďalšiu otázku. Ak predajcovia pokladnicu nepotrebujú, prečo sa jej tak obávali?

Finančná správa upokojuje. Lenže tým sa problém nekončí

Aktuality.sk 29. októbra priniesli pokračovanie príbehu s reakciou Finančnej správy. Tá pripomenula, že povinnosť používať eKasu sa vzťahuje na osoby s oprávnením na podnikanie alebo inú samostatne zárobkovú činnosť. Pri skutočne príležitostnom predaji vlastných výrobkov preto povinnosť používať pokladnicu automaticky nevzniká. Úrad zároveň upozornil na oslobodenie určitých príležitostných príjmov od dane do 500 eur ročne.

Lenže túto hranicu nemožno zamieňať so všeobecným povolením predávať čokoľvek a za akýchkoľvek okolností. Daňové oslobodenie má svoje podmienky. Samostatnou otázkou zostáva, či činnosť už má charakter podnikania a aké pravidlá platia na konkrétnom trhovom mieste. Finančná správa totiž podľa zverejnenej reakcie pri posudzovaní činnosti skúma aj jej pravidelnosť, rozsah predaja či spôsob získavania zákazníkov.

Predstavme si preto človeka, ktorý svoje výrobky predáva na troch jarmokoch ročne. Je to ešte príležitostná činnosť, alebo už podnikanie? Práve na takúto otázku potrebuje bežný človek jednoduchú a spoľahlivú odpoveď. Nie vysvetlenie až po tom, čo sa pre strach z pravidiel zrušia trhy.

Najprv musíte zistiť, kto vlastne ste

Právne posúdenie závisí od niekoľkých predpisov. Živnostenský zákon určuje, čo je živnosť. Zákon o trhových miestach vymedzuje oprávnených predajcov. Zákon o evidencii tržieb upravuje používanie eKasy a pri umeleckej tvorbe môže rozhodovať autorský zákon. Každý z nich má svoj účel. Občan však potrebuje poznať výsledok ich spoločného uplatnenia.

Aj Finančná správa vo svojich oficiálnych odpovediach vysvetľuje, že predávajúci musí individuálne posúdiť, či vykonáva podnikanie alebo inú samostatne zárobkovú činnosť. Ak právne zaradenie nie je jednoznačné, má sa obrátiť na príslušné orgány.

Osobitnú výnimku úrad opisuje pri tvorcoch vlastných ľudovo-umeleckých výrobkov, ktorých činnosť patrí pod autorský zákon. Tí podľa jeho výkladu nemusia používať eKasu ani umožňovať bezhotovostné platby. Lenže nie každý vlastnoručne vyrobený predmet je automaticky autorským dielom. Zákon vyžaduje jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti. Človek, ktorý podľa bežného vzoru pletie ponožky alebo vyrába jednoduché drevené predmety, preto nemôže bez ďalšieho predpokladať, že patrí medzi autorov zákonom chránených diel.

A zákon o trhových miestach výslovne počíta s podnikateľmi, autormi, drobnými pestovateľmi a predajcami vlastných použitých vecí. Samostatnú všeobecnú kategóriu pre príležitostný predaj nových, neautorských ručných výrobkov neustanovuje.

Štát teda pozná výnimky. Občan však najprv musí vedieť, či sa do niektorej z nich zmestí.

Pre veľkého formalita, pre malého prekážka

Nový zákon o evidencii tržieb, ktorý pripravil rezort financií pod vedením Ladislava Kamenického a parlament schválil v decembri 2025, rozšíril od januára 2026 povinnosti aj na remeselné služby, ktoré predtým patrili medzi výnimky. Za niektoré závažné porušenia evidencie tržieb stanovuje pri prvom zistení pokuty od 1 500 do 20 000 eur.

Tieto sankcie sa však automaticky nevzťahujú na dôchodkyňu, ktorá príležitostne predáva vlastné výrobky a nemá povinnosť používať eKasu. Uplatňujú sa voči predávajúcim, ktorí porušia povinnosti ustanovené zákonom.

Kontrola podnikania, výberu daní a ochrany spotrebiteľov má svoje opodstatnenie. Pravidelný obchodník sa nemôže vyhnúť povinnostiam iba tým, že svoju činnosť označí za príležitostnú.

Rozdiel je však v tom, čo pre jednotlivých predajcov ich splnenie znamená. Väčší obchodník má spravidla systém evidencie, účtovníctvo a skúsenosti s úradmi. Pre drobného podnikateľa môže rovnaká administratíva predstavovať podstatne väčšiu záťaž vzhľadom na rozsah jeho predaja. Finančná správa síce poskytuje virtuálnu registračnú pokladnicu bezplatne. Bezplatná aplikácia však neodstraňuje čas potrebný na zvládnutie povinností ani riziko nesprávneho postupu.

Nákladom nie sú iba peniaze za zariadenie. Nákladom je aj čas, neistota a strach z následkov chyby. A pri človeku, ktorý sa predajom živí iba okrajovo, môže rozhodnúť aj to, či sa mu vôbec oplatí podstupovať všetky tieto starosti.

Zákon od vás môže chcieť aj číslo paragrafu

Na zložitosť zákonov existuje zdanlivo jednoduchá odpoveď: občanov treba lepšie informovať. Vydať metodické usmernenie, pripraviť brožúru alebo zverejniť najčastejšie otázky. Lenže pozrime sa na jednu konkrétnu požiadavku.

Zákon o trhových miestach v § 3 ods. 5 písm. b) počíta s tým, že žiadateľ, ktorý nemusí používať registračnú pokladnicu, predloží čestné vyhlásenie s uvedením ustanovení právneho predpisu, z ktorých táto skutočnosť vyplýva. Nestačí teda iba vyhlásiť, že pokladnicu nepotrebuje. Zákonné znenie vyžaduje, aby vedel uviesť aj právny základ výnimky. Túto požiadavku potvrdzuje aj samotná Finančná správa. V pokynoch pre obce uvádza, že predajca, ktorý nemusí používať eKasu, má predložiť čestné vyhlásenie s uvedením konkrétneho ustanovenia zákona č. 384/2025 Z. z.

Predstavme si opäť dôchodkyňu s uháčkovanými ponožkami. Pri vybavovaní príslušného povolenia môže potrebovať vedieť nielen to, že nemusí používať pokladnicu, ale aj na základe ktorého ustanovenia zákona.

Naozaj má byť toto nárok, ktorý štát kladie na človeka, čo chce párkrát do roka predať výrobky vlastných rúk?

Pozrime sa, koľko právnych otázok sa za takýmto jednoduchým predajom skrýva.

Štyri zákony neznamenajú, že každý predajca musí splniť všetky uvedené povinnosti. Znamenajú však, že musí zistiť, ktoré sa ho týkajú.

Problémom nie je iba chýbajúci návod

Ak človek potrebuje na predaj niekoľkých vlastných výrobkov vysvetlenie cez viacero zákonov, nemusí byť problémom jeho nedostatočná informovanosť. Problémom môžu byť samotné pravidlá.

Riešením by bol jednoznačný a administratívne nenáročný režim pre skutočne príležitostný predaj vlastnoručne vyrobených predmetov na miestnych komunitných podujatiach. Musel by mať jasné hranice podľa charakteru, pravidelnosti a rozsahu predaja, aby sa za príležitostnú činnosť nemohlo schovávať pravidelné podnikanie. Zachovať treba aj primerané pravidlá bezpečnosti výrobkov a ochrany spotrebiteľa.

Pri bežných ručných výrobkoch však nemá byť prekážkou neistota, či človek správne pochopil niekoľko zákonov.

Pravidlá predaja na trhoch vznikali počas viacerých desaťročí. Za celý dnešný stav preto nezodpovedá jediný minister. Súčasná vláda a príslušné rezorty však majú možnosť navrhnúť ich zjednodušenie.

Nie občan má byť povinný rozumieť zložitosti štátu. Štát má byť povinný nastaviť pravidlá tak, aby im rozumel občan.

V Lišove sa Dedinské Vianoce tento rok neuskutočnia. Podstatné nie je iba to, či boli všetky obavy predajcov právne opodstatnené. Podstatné je, že neistota už viedla k zrušeniu komunitného podujatia.

Štát môže vysvetľovať, že pokladnicu od príležitostného predajcu nechce. Mal by však zároveň vysvetliť, prečo obyčajný človek potrebuje poznať toľko pravidiel, aby zistil, čo sa od neho vlastne vyžaduje.

Zákony majú slúžiť ľuďom, nie ľudia zákonom.