Bratislava chce naďalej chrániť Pečniansky les, bez ohľadu na vlastnícke vzťahy

„Ide o mimoriadne hodnotné územie, ktoré je súčasťou európsky významných Bratislavských luhov a jedného z posledných zachovaných komplexov lužných lesov v priestore medzi Bratislavou a Viedňou,“ skonštatoval Bubla.

Magistrát považuje lesy všeobecne za jeden z najväčších prírodných pokladov hlavného mesta, ktorý si zaslúži tomu zodpovedajúci prístup. V prípade Pečnianskeho lesa vyzdvihuje viaceré jeho významy. Pripomína, že predstavuje biotop viacerých chránených druhov rastlín a živočíchov, zadržiava vodu v krajine či pomáha zmierňovať dôsledky klimatickej zmeny. Z pohľadu rekreácie je významným prírodným zázemím pre obyvateľov Petržalky i celej Bratislavy.

Zabúdať netreba podľa neho ani na fakt, že lokalita je mimoriadne dôležitá pre zásobovanie Bratislavy pitnou vodou, keďže sa tam nachádza vodný zdroj a samotné studne. „Sporné pozemky sú v ochrannom pásme druhého stupňa. Preto okrem nesmierne dôležitej environmentálnej a spoločenskej funkcie napĺňa toto územie aj funkciu ochrany jedného z najdôležitejších vodných zdrojov Bratislavy,“ zdôraznil Bubla.

Hlavné mesto deklaruje, že bude aj naďalej podporovať kroky a úsilie smerujúce k zachovaniu jeho prírodných hodnôt. Spomína dôsledné uplatňovanie územného plánu a regulatívov, spoluprácu so štátnymi orgánmi ochrany prírody či podporu zachovania ekologickej funkcie územia. Rovnako tak preverovanie možností ďalšieho posilnenia ochrany územia, napríklad cez obecné chránené územie, ktoré je však závislé od spolupráce, respektíve súhlasu vlastníka pozemkov.

O zámenu pozemkov požiadalo ešte v júni 2008 občianske združenie (OZ) Človek a strom, ktoré vzniklo v máji toho roka. Žiadosť sa týkala 24 hektárov pozemkov pod Pečnianskym lesom a približne rovnako veľkých pozemkov v Šiatorskej Bukovinke. Pozemky pod Pečnianskym lesom sa nachádzajú na petržalskom brehu Dunaja, rovno oproti parlamentu a Bratislavskému hradu. Združenie pôvodne vyhlasovalo, že cieľom je vytvoriť relaxačnú zónu pre Bratislavčanov, akýsi „Central park“.

Požadovanú výmenu odobrilo vtedajšie ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením Ladislava Chovana. Súhlas na zámenu nielen týchto lesných pozemkov následne zrušil ďalší šéf rezortu Zsolt Simon. Výmena sa nepozdávala ani lučeneckému katastru. Ten bol presvedčený, že s výmennou zmluvou nebolo všetko v poriadku a odmietol zapísať nových vlastníkov. Prípad riešili viaceré súdy.

Rozhodnutie súdu zobral na vedomie štátny podnik Lesy SR, avizoval však, že zváži využitie dostupných právnych prostriedkov na ochranu Pečnianskeho lesa. Rozhodnutie súdu rešpektuje aj hlavné mesto, hoci podľa vlastných vyjadrení „dúfali, že súd zvráti zjavnú chybu, ktorou štátne lesy prišli o toto územie“. Tento prípad zároveň považuje za dôležitú pripomienku toho, aké významné je dlhodobo chrániť lesy na území Bratislavy a spravovať ich predovšetkým vo verejnom záujme. „Spor sa týkal majetkovoprávnych vzťahov k pozemkom v Pečnianskom lese, pričom je dôležité podotknúť, že samotné rozhodnutie nemení režim ochrany tohto jedinečného prírodného územia,“ dodal Bubla.