Bratislava 31. augusta (TASR) – Čo všetko musia riešiť a akú majú pracovnú dobu vrcholní predstavitelia mesta a obcí, to sa dozvedeli účastníci štvrtkovej (30.8.) besedy v bratislavskej Univerzitnej knižnici. Pod názvom Starosti a radosti slovenských miest a obcí bola v rámci dlhodobého cyklu diskusných večerov Salón u Liszta.
Ich autor a tradičný moderátor, publicista Stanislav Bachleda privítal dvoch predsedov Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) i herca a režiséra Ľubomíra Pauloviča. Ten hovoril nielen o divadelných skúsenostiach, ale aj ako cez krčmové reči kandidoval i stal sa starostom Prašíc. "Nikde inde by som nebol starostom, len v rodnej dedine, kde som chcel všeličo zmeniť k lepšiemu. Herectvo a starostovanie sa nevylučovalo, je to niečo podobné len s jednou výnimkou. Na javisku hovorím a diváci ticho počúvajú i zatlieskajú. V dedine je veľa rečníkov a aj keď sa niečo podarí netlieskajú a vždy máte aj nespokojných," vyznal sa Paulovič. Spomenul kurióznejšiu požiadavku jednej chovateľky kôz, že by bolo dobré mať v obci capa, aby ho starosta zabezpečil. On prisľúbil pomoc, ale s podmienkou, že cap bude v jej záhrade. S tým ona nesúhlasila, tak z toho nič nebolo.
Aj primátor Nitry Jozef Dvonč sa priznal, že občas je tiež hercom, keď si vypočuje ťažký životný príbeh občana, ktorému nemôže pomôcť. "Dôležité je venovať mu čas a dobré slovo, a aj keď nič nevybavil, odchádza spokojnejší. No vždy máte aj nepriateľov, keď niekomu niečo nepodpíšete. Raz ma pristavil občan a hovorí, že som mu nedal byt. Na moju otázku kde doteraz bol a čo robil odpovedal, že nikde nerobil. Ťažké to býva nielen s neprispôsobivými spoluobčanmi," konštatoval Dvonč, ktorý je šiesty rok primátorom a tiež novým predsedom ZMOS-u. K zvládaniu oboch funkcií mu pomáhajú dobré kolektívy najbližších spolupracovníkov v oboch inštitúciách. "Môj pracovný čas je od rána do večera a keď si na záver doma sadnem k vychladenému pivu, tak mi zazvoní telefón," primátor priblížil dennú realitu.
V oveľa náročnejšej situácii je dlhodobý starosta Štrby Michal Sýkora, ktorý bol 18 rokov predseda ZMOS-u a teraz je jeho prvý podpredseda. Časté cestovanie autom spod Tatier do Bratislavy mu zaberá veľa času. Pripomenul, že to zvláda vďaka spoľahlivým ľuďom okolo seba. "Môj rekord sú štyri jazdy na otočku do Bratislavy za sedem dní. Jazdím s vodičom a po ceste všeličo vybavujem, prioritne som richtár v obci. Prácu v ZMOS-e beriem ako poverenie, sme tam s Dvončom a ďalšími od jeho založenia v roku 1990 stále dobrá partia, ktorá má rovnaké zámery pri každej vláde. Na našich rokovaniach nezbadáte, kto je tam za ktorú stranu, riešia sa témy každodenného komunálneho života," prezradil zákulisie vrcholnej samosprávnej inštitúcie Sýkora.
Tiež pripomenul, že v Štrbe nemajú vôbec problémy s Rómami. Tí majú postavané murované rodinné domy na pozemkoch v dvoch lokalitách na okraji obce a sú slušní. "Keď k nim prídete na návštevu, nalejú vám do pohárika z fľaše, ktorú otvoria pred vami," dodal Sýkora. Za svoj najväčší úspech považuje navrátenie Štrbského Plesa k pôvodnej obci, čo bol dlhoročný a náročný proces dokazovania historickými dokumentmi. Tiež vysokú dôveru spoluobčanov, ktorým šéfuje počas dvoch režimov už 31 rokov.