Summit EÚ zrejme neprinesie prielom v spoločnej európskej obrannej politike

Brusel 19. decembra (TASR) – Prvýkrát po piatich rokoch budú dnes v Bruseli vedúci predstavitelia EÚ diskutovať o spoločnej európskej obrane. Ich hosťom bude generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Ďalšou nosnou témou dvojdňového summitu EÚ je dokončenie projektu bankovej únie, ktorý má v budúcnosti zabrániť finančnému kolapsu veľkých bánk.

Európsky internetový denník EUobserver upozornil, že diskusie európskych lídrov o obrannej politike sa uskutočnia v období, keď Británia a Nemecko sa snažia obmedziť plány na posilnenie vojenskej spolupráce členských štátov únie na celoeurópskej úrovni.

V tomto kontexte sa podľa niektorých nemenovaných diplomatov EÚ nedá očakávať, že téma spoločnej obrannej politiky dostane na summite nový rozmer, avšak úspechom je, že v časoch finančnej krízy sa takýto summit vôbec realizuje.

Na druhej strane európski štátnici sú vystavení čoraz častejším výzvam zo strany NATO a USA, aby Európa viac prispievala k riešeniu bezpečnostných kríz v jej vlastnom okolí, namiesto aby sa spoliehala na americkú technológiu, ako sa to stalo počas krízy v Líbyi v roku 2011.

Denník EUobserver podľa návrhov dokumentov, ku ktorým sa dopracoval, naznačuje, že európski lídri podporujú myšlienku realizácie viacerých malých projektov v obrannej oblasti. Sem by mohlo patriť vytvorenie menšieho "klubu" členských štátov, ktoré chcú rozvíjať vojenské bezpilotné lietadlá (drony) v období 2020 až 2025. Tento termín údajne z čisto ekonomických dôvodov spochybňuje Nemecko.

Ďalšia skupina krajín by sa mala podieľať na vytváraní komunikačných družíc. Medzi podobné projekty údajne patrí aj nápad vybudovať národné letky lietadiel určených pre tankovanie vo vzduchu. A potom je na stole francúzska požiadavka o dôraznejšom financovaní jednostranných operácií, ako boli tie v Mali čo v Stredoafrickej republike.

Podľa nepotvrdených informácií by účastníci summitu mali požiadať Európsku komisiu (EK), aby zo zdrojov určených pre vedecký program Horizont 2020 vyčlenila viac prostriedkov na vývoj vojenských technológií a na realizáciu štúdie o tom, ako sa najúčinnejšie môžu členské štáty vybaviť spoločným vojenským výstrojom.

Lídri EÚ by okrem toho mali komisiu požiadať, aby európske inštitúcie v priebehu roka 2014 vypracovali novú politiku týkajúcu sa kybernetickej obrany a nové stratégie pre námornú bezpečnosť. Kybernetická obrana by sa mala týkať iba ochrany vojenských misií v krízových oblastiach, nemala by mať vplyv na ochranu národného majetku krajín EÚ.

Najbližšie diskusie na vrcholnej úrovni lídrov EÚ sa uskutočnia v roku 2015.

Denník EUobserver pripomenul, že Británia s ďalšími krajinami ako Bulharsko, Cyprus, Grécko a Rumunsko, trvajú na tom, aby v záveroch Európskej rady bolo uvedené, že primárnym poskytovateľom bezpečnosti pre Európu je Severoatlantická aliancia. V tomto je britský postoj v opozícii so snahami Francúzska vytvoriť v oblasti obrany z EÚ samostatnejšieho a silnejšieho hráča v globálnom meradle.