Všetky strany zúčastnené na súdnom spore predložili svoje zistenia a stanoviská v priebehu leta, čo umožní začatie neverejného súdneho konania.
V júni 2013 Boelová na prvostupňovom súde v Bruseli požiadala o súdne konanie, ktoré malo za cieľom spochybniť otcovstvo Jacquesa Boela, jej právneho otca, a dokázať otcovstvo vtedajšieho kráľa Alberta II. Exmonarchu vyzvala súdnou cestou, aby podstúpil test DNA, kráľ však bol chránený imunitou, tak sa zamerala na jeho deti – princa Filipa a princeznú Astrid.
Kráľ Albert II. 21. júla 2013 abdikoval a na tróne ho nahradil jeho najstarší syn. To Boelovú prinútilo, aby v septembri 2013 zrušila pôvodnú súdnu výzvu a požiadala o nové súdne konanie zamerané na bývalého kráľa, ktorý po abdikácii už nebol chránený kráľovskou imunitou. Kráľ v reakcii na jej výzvu naznačil, že nemá v úmysle potvrdiť, že je jej otcom.
Teóriu o nemanželskej dcére Alberta II. podporuje aj matka žalobkyne Sybille de Sélys Longchampsová, ktorá belgickým médiám priznala, že mala v minulosti 18 rokov trvajúci milostný vzťah s mužom, ktorý sa neskôr stal belgickým kráľom.
Podľa informácií denníka Le Soir sa Jacques Boel nechystá pred súdom napadnúť žiadosť Delphine Boelovej na popretie otcovstva a je ochotný priznať, že nie je jeho biologická dcéra.
mž