Rovnako aj leto 2016 bolo veľmi výnimočným letom pre Turecko. Štyri dôležité roky prešli od pokusu o štátny prevrat 15. júla, vykonaného teroristickou organizáciou FETO. V noci 15. júla 2016, bol skupinou vojakov a ich kolaborantov, ktorí samých seba označili za “Tureckú mierovú radu”,  uskutočnený teroristický útok pod zámienkou pokusu o  štátny prevrat. Bolo to veľmi tragické leto v Turecku.

Teroristická organizácia Fetullaha Gülena, známa pod skratkou FETO, sa spoločne s juntou pokúsili o zvrhnutie štátnej moci. Bezprecedentne zaútočili na Veľké národné zhromaždenie Turecka, prezidentský komplex a policajné riaditeľstvo. Zamerali sa tiež na verejné a súkromné komunikačné médiá vrátane verejnoprávnej TRT a tureckej mutácie CNN. Pri útoku bolo usmrtených 251 ľudí a tisíce ich bolo zranených, čo traumaticky poznačilo spoločnosť… Taktiež sa neúspešne pokúsili o zabitie demokraticky zvoleného prezidenta Tureckej republiky.

V čase pokusu o prevrat už mala vláda v rukách zoznam väčšiny členov FETO, infiltrovaných v armádnych zložkách a pripravovala voči nim opatrenia. 15. júl bol posledným zúfalým pokusom FETO o udržanie kontroly a prevzatie moci, avšak títo sprisahanci podcenili silu tureckého štátu a národa.

V odpovedi na júlový teroristický útok sa vláda, opozícia a občianske združenia zomkli, aby ochránili demokraciu.

Tento historický počin je hodný povšimnutia ako príklad rezistencie tureckého ľudu tvárou v tvár štátnemu prevratu.

FETO dlhé roky vystupovala ako náboženská organizácia, v skutočnosti však ide o teroristickú organizáciu s bezprecedentným globálnym dosahom, ambíciami a metódami. Zosnovateľom pokusu o prevrat z 15. júla je bývalý duchovný kazateľ Fetullah Gülen. Všetký dôkazy z vyšetrovaní a súdnych konaní poukazujú na to, že pokus o prevrat, zosnovaný FETO, bol riadený Fetullahom Gülenom.

Existuje množstvo dôkazov, vrátane videonahrávok, digitálnych materiálov, zozbieraných na leteckej základni Akıncı  (operačné stredisko pučistov), satelitnej komunikácie medzi organizátormi a v neposlednom rade priznaní členov FETO, ktorí sa aktívne zúčastnili na pokuse o štátny prevrat a výpovedí príslušníkov tureckej armády, ktorí pokus o prevrat zmarili.

Zločiny, spáchané v noci 15. júla, boli len špičkou ľadovca. Členovia FETO začali svoje aktivity v 70. rokoch pod zámienkou výučby a vzdelávania. Dlhé roky boli považovaní za vzdelávaciu organizáciu, ktorá zakladala školy v Turecku a neskôr aj vo svete. V čase svojej vrcholnej sily FETO kontrolovala tisíce škôl v Turecku a asi 800 vzdelávacích inštitúcií vo svete, pričom ich dosah nemal obdoby. Vo svetle súčasného poznania už vieme, že to bol prvý krok infiltračnej kampane, ktorej súčasťou bolo verbovanie detí a ich rodičov v ilúzii lepšieho vzdelávania a pracovných príležitostí. Týmto spôsobom sa organizácia, označujúca sa za vzdelávacie hnutie, postupne zmenila na tajnú operačnú štruktúru, ktorá sa snažila o transformáciu spoločnosti a získanie kontroly nad tureckým štátom zvnútra.

Ako jej vplyv silnel, organizácia začala pretláčať globálny mesiášsky naratív, vykresľujúci Fetullaha Gülena ako “imáma sveta”. Jeho snahy o vystupovanie ako predstaviteľa umiernenej alternatívy k náboženskému radikalizmu nemá žiadnu kredibilitu v Turecku, rovnako ani vo zvyšku moslimského sveta. Je to stratégia, ktorú využíva na získanie podpory. Pretvárka je hlavná taktika tejto organizácie. Osobitosť FETO ako teroristickej organizácie spočíva v efektívnom využívaní legálnych prostriedkov a inštitúcií na dosiahnutie svojich ilegálnych zámerov. Preto sa tisíce jej členov a prívržencov dokázali infiltrovať do dôležitých štátnych inštitúcií ako súdnictvo, armáda, štátna polícia, vzdelávacie inštitúcie a iné segmenty verejnej správy.

Mimoradny charakter agresie si vyžiadal mimoriadne opatrenia. Rozloženie siete FETO, hlboko zakorenenej do štátnych inštitúcií a súdnictva, bolo jedným z bolestivých, ale potrebných opatrení, ktorých cieľom neboli represie alebo pomsta, ale obrana sekularity Tureckej republiky. Vyšetrovanie a súdne procesy boli plne transparentné, v súlade s ústavou a príslušnými zákonmi a pri plnom dodržiavaní zásad právneho poriadku a medzinárodných záväzkov. Pri kritike Turecka by sa preto malo vždy zohľadňovať to, že pri akýchkoľvek pochybnostiach boli, sú a budú uplatňované právne prostriedky v plnom rozsahu. V dôsledku neúspešného pokusu o štátny prevrat je dôležité vysvetľovať a zdôrazňovať postavenie Turecka ako pilier sekulárnej demokracie v blízkovýchodnom regióne, a tým aj vo svete. Odolnosť a odhodlanosť Turecka pri obrane demokracie by mala byť vysoko cenená.

FETO organizácia je v súčasnosti aktívna v 160 krajinách sveta, má tisíce škôl, spoločností, mimovládnych organizácií a mediálnych inštitúcií a všetky podliehajú rovnakému operačnému modelu. Keďže sa organizácia snaží o zväčšenie svojho vplyvu na globálnu ekonomiku a politické dianie, možno ju považovať za priamu bezpečnostnú hrozbu pre každú krajinu, v ktorej je aktívna. Na druhej strane sme prijali administratívne opatrenia a naštartovali právne konania za účelom obmedzenia manévrovacieho priestoru teroristickej organizácie FETO v zahraničí, zamedzenia prevodu peňazí členmi organizácie a ich úniku spravodlivosti.

Civilizovaný svet čelí čoraz väčším výzvam pri ochrane svojich univerzálnych demokratických hodnôt. Rôzne formy extrémizmu, pričom terorizmus je tou najnebezpečnejšou z nich, sa stávajú stále viac bežnými, preto je nevyhnutný razantný odpor, ktorý si vyžaduje solidaritu, spoluprácu a zdieľanie spravodajských informácií a to je to, čo očakáva Turecko od svojich spojencov v rámci NATO, partnerov a spriatelených krajín po celom svete.

Je na mieste vyjadriť uznanie priateľským obyvateľom Slovenska za ich odolnosť v boji za prežitie krajiny počas histórie, ako aj v súčasnosti v dobe pandémie ochorenia COVID-19. Turecko a turecký národ preukázali rovnako svoju odolnosť mnohokrát v histórii, ako aj počas našej spoločnej globálnej výzvy, t.j. COVID-19 krízy.

15. júl sa v Turecku stal Dňom demokracie a národnej jednoty. Pri štvrtom výročí pokusu o prevrat z 15. júla 2016 spomíname na všetkých tých, ktorí položili svoj život v boji proti fašizmu a terorizmu a za obranu hodnôt demokracie a tureckej národnej celistvosti. Nech ich duše odpočívajú v pokoji! Sme vďační všetkým, ktorí položili svoje životy pre túto vec a ich spomienka zostáva navždy s nami.

Nikdy nesmieme zabudnúť na to, že terorizmus je globálnou hrozbou pre celé ľudstvo. Preto  potrebujeme globalizáciu súcitu a solidarity v boji proti terorizmu, pretože nikto nie je v bezpečí, pokiaľ nebudeme všetci v bezpečí.”

Aslıgül ÜĞDÜL, veľvyslankyňa Tureckej republiky v Bratislave.