Dobro, bojujúce s najväčším slovenským zlom od čias, keď politické mimovládky štedro dotované Georgom Sorošom dali dolu Vladimíra Mečiara (1998), si musí dať pauzu.Tým dnešným neohrozeným, morálnym hrdinom bojujúcim so 7 hlavým drakom nie je nikto iný ako bývalý šéf Úradu Špeciálnej Prokuratúry, Daniel Lipšic. Danglárov obraz, ktorý dostal od svojich verných k 50. narodeninám, zachytáva nášho statočného hrdinu odetého v talári so zakrvaveným mečom pri stínaní hláv besnej sane. Jej hlavy patria Robertovi Ficovi, Robertovi Kaliňákovi, generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, námestníkovi GP Jozefovi Kanderovi, Dušanovi Kováčikovi a dvom finančným žralokom a podnikateľom Jaroslavovi Haščákovi a Zoroslavovi Kollárovi. 2 hlavy sa už váľajú v prachu pri Danielových nohách.

Jedna patrila bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi a tá druhá, na ktorej ešte krv nestihla zaschnúť zdobila krk známeho konkurzného právnika, podnikateľa, archeológa, cestovateľa, jedného z najbohatších ľudí na Slovensku Zoroslava Kollára. Ak neveríme v nesmrteľnosť draka, tak je ten Danglárov obraz falošný.

Prvý skolený vďaka nezlomnému úsiliu nášho hrdinu s pomocou celého Spoločenstva stojaceho na strane dobra síce dnes hnije v base. Avšak o jeho vzkriesenie dnes bojujú na strane zla jeho advokáti, ktorí sa využitím ústavných opravných prostriedkov pokúšajú preukázať jeho nevinu a dostať ho na slobodu. Poukazujú pritom na manipulácie v jeho procese, nespravodlivé odsúdenie.

Ten druhý si povedal, že je lepšie prehrať bitku ako vojnu. Podpísal kapituláciu (priznal sa v kauze podplácania bývalého riaditeľa tajnej služby a uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste), aby sa na slobode vylízal z uštedrených rán. Strávil 16 mesiacov v najprísnejšej – kolúznej väzbe, ktorá má brániť tomu, aby maril vyšetrovanie a ovplyvňoval svedkov.A tú podľa sudkyne Sabovej zo zákona nie je možné nahradiť ani peniazmi, ani sľubom obvineného. Nepomohla teda ani 300 tisícová kaucia. Zotavený z prehranej bitky pustil sa do boja.

Zverejnením prvých videí o „rozvetvenej rodine“ menovca Borisa Kollára, ktorými nateraz pochoval jeho politické ambície si vybudoval neprehliadnuteľnú komunitu svojich sledovateľov na sociálnych sieťach. Jeho prvé vlogy videlo na youtube po pár dňoch 100tis ľudí. Vďaka tejto popularite mohol začať v týždenných intervaloch nastavovať zrkadlo súčasným aj minulým politikom. Niekoľko Pozdravov už venoval aj nášmu hrdinovi Danielovi Lipšicovi. Na konci každého Pozdravu pripája Zoroslav Kollár vetu: „A aby som nezabudol, ešte chcem dodať, že sudcovia, špecializovaného trestného súdu, najvyššieho súdu a ústavného súdu, ktorí nerešpektujú zákony a ustálenú judikatúru, musia byť disciplinárne alebo trestnoprávne potrestaní a zbavení sudcovských talárov“. Zdá sa že jedna odťatá hlava z Danglárovho obrazu opäť narástla a je dnes oveľa silnejšia. A má na svojej strane Mordor.

Rozpustením ÚŠP utŕžilo Spoločenstvo prsteňa (dobra) vážnu ranu. Náš Frodo, z ktorého rolou sa Daniel Lipšic neskrývane zžíva a bojovníci po jeho boku (prokurátori ÚŠP) boli rozprášení a rozptýlili sa pod krídlami jedného z úhlavných nepriateľov Generálneho Prokurátora. Špecializovanému trestnému súdu tento krok vylámal zuby. Už nebude môcť cez chodbu dohodovať stratégiu a taktiku v boji so spoločným nepriateľom. Kto ďalší tvoril toto Spoločenstvo? V priamom kontakte proti bojovníkom zla pôsobili vyšetrovatelia NAKA, ktorým kryli chrbát a vytvárali aureolu neohrozených bojovníkov na strane Dobra redaktori známych mediálnych domov. Niektorí novinári mali informácie zo spisov skôr ako samotní dotknutí obvinení a boli vždy na tom správnom mieste, keď sa zlu vykopávali dvere. Pomáhal aj senát na najvyššom súde, povestný senát 5T.

Politicky zastrešovali boj dobra so zlom pred nástupom Fica a jeho 4. vlády k moci policajný prezident, minister vnútra, politici vládnej koalície (OĽaNO, SAS, Za ľudí), z boku im sekundovalo PS. Igora Matoviča míľnik, ktorý dosiahli vraždou novinára a jeho snúbenice katapultoval až do kresla premiéra. Spoločenstvu priala aj povolebná matematika v roku 2020, keď vládna moc získala ústavnú väčšinu. Vtedy ich netrápilo, že môžu mať všetko. Boj s Mafiou (7 hlavou saňou) sa mohol rozbehnúť naplno.

Významné miesto v Spoločenstve patrí aj dobrej elfke Galadriel (súčasnej hlave štátu) . Silou svojej funkcie dokázala vždy podporiť úsilie Spoločenstva v boji so zločinom páchaným počas 12 rokov hrôzovlády Smeru (Mordoru). Svoju príslušnosť potvrdila poďakovaním Frodovi v deň, keď sa lúčil s úradom.

No a na tej správnej strane, tak ako pri páde Mečiara stáli aj politické mimovládky, ktoré mobilizovali na strane Dobra pred voľbami a po prehratých voľbách dodnes pomáhajú opozícii udržiavať ľudí vo vare v uliciach, aby udržali aspoň palác. Veď Mordor nemôže mať všetko.

Spoločenstvo prehralo v ostatnom politickom súboji. O politickú podporu sa už nemôže oprieť a Mordor po parlamentných voľbách 2023 rozpútal peklo. Zlo získalo prevahu a zasiahlo Spoločenstvo na jeho najcitlivejšom mieste (UŠP). Nepomohla Galadriel. Nepomohla ulica (Kraj). Frodo nateraz skončil. Už sa totiž ozývajú hlasy skrachovaných politikov (Šeliga), že je to len dočasný stav. A že oni sa postarajú o to, aby sa srdce Spoločenstva opäť rozbúchalo.

Nesmrteľný Tolkienov román „Pán Prsteňov“, ktorý začal autor písať už v roku 1937 a dopísal v roku 1947, nadviazal na „Silmarion“. Ten začal písať už v roku 1917 počas zotavovania sa zo zákopovej horúčky. A hoci nevyšiel za Tolkienovho života, v ňom a v Hobitovi sa zrodil aj slávnejší príbeh jedného bezvýznamného hobita Froda z Kraja, ktorého osud predurčil viesť výpravu Spoločenstva prsteňa do boja s Mordorom. Zlom, ktoré postupne zachvacovalo Stredozem a dostalo sa už aj do Frodovho rodného  Kraja. Napriek tomu, že sa núka spojenie Zla so svetovými vojnami 20. storočia, prvou, či druhou a Mordor s fašizmom a inými totalitami, sám autor sa alegóriám bránil a všetky možné posolstvá a vnútorné významy spájané s jeho knihou sa mu zo srdca protivili. Samozrejme, že to nebráni hrdinom dnešnej doby stotožňovať sa s jeho morálne čistými postavami a prežívať ich fantasy dobrodružstvo vo svojom živote aj dnes.

A teraz to otočme

Róbert Fico a jeho Spoločenstvo dobra tvrdí, že sa mu zrušením ÚŠP podarilo zlikvidovať semenište zla. V analógii s Tolkienom, zasiahnuť Mordor v jeho oku zla, kde tým Sauronom je práve Daniel Lipšic.

Práve z ÚŠP sa na Slovensko rozlievalo najväčšie Zlo. Prokurátori ÚŠP porušovali ľudské práva, o čom svedčia výroky Ústavného súdu. Ale aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý je dnes zavalený práve množstvom podaní zo Slovenska.

Nevinní ľudia trpeli v kolúznych väzbách neľudských podmienkach mesiace aj roky. Niektorí to nevydržali, zlomili sa, alebo zomreli.

Práve UŠP pripravovalo obžaloby, o ktorých neskôr rozhodovali sudcovia Špeciálneho trestného súdu. Sám Sauron rozhodoval o sťažnostiach voči postupu jemu podriadených prokurátorov. S čiernymi jazdcami by sme vedeli stotožniť vyšetrovateľov NAKA, ktorí pri svojich trestných výpravách proti obvineným, nebrali ohľad ani na malé deti, ktoré sa z kukláčov, ktorí im s nabitými samopalmi berú ich tatka z domu, môžu spamätávať až do dospelosti.

Ale aj spriaznené médiá, ktoré vždy pri nejakom spochybnení aktivít UŠP umožnili Danielovi Lipšicovi prostredníctvom mediálneho kolečka tieto medzi jeho fanúšikmi rozptýliť.

Na strane tohto ZLA stoja politické mimovládky platené zo zahraničia ako aj z verejných zdrojov. Momentálne im kohútiky z verejných zdrojov začínajú práve vďaka aktivite Spoločenstva vysychať. Médiá, ktoré po víťazstve Matoviča vo voľbách, získali do svojho košiara aj RTVS, dnes kričia, keď sa im Spoločenstvo tohto ich koňa snaží osedlať.

Kraj stojí dnes väčšinovo za Spoločenstvom pod vedením Fica, ktoré získalo legitímny mandát na správu vecí verejných v parlamentných voľbách. Spoločenstvo necháva vreštiacu menšinu v uliciach stojacu za Sauronom a jeho Mordorom necháva protestovať.

Tolkienov odkaz

Každý sa dnes dokáže stotožniť s Tolkienovým Spoločenstvom prsteňa bojujúcim na strane Dobra a odmietnuť Zlo Mordoru. Dnes prebieha bitka o prezidentský palác po nej o zastúpenie v Európskom parlamante. A po nich prídu ďalšie bitky. Za humnami na Východ od nás rinčia skutočné zbrane, umierajú ľudia. Ale kto je dnes Frodo a kto je Sauron? Kto je Kraj a kto Mordor? Liberali, či Konzervatívci? Globalisti, či antiglobalisti? Mainstream, či alternatíva? A je to skutočne takto infantilne jednoduché? A nie je tá deliaca čiara niekde inde? V každom človekovi? A nie je práve toto prapríčina nekonečného zápasu, ktorý prežívajú ľudia všade na Zemi a v každej dobe od nepamäti?