Bratislava 16. mája 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Povinná štátna karanténa nebola nariadená svojvoľne. Jej cieľom bolo naplniť pozitívny záväzok štátu, ktorý vyplýva z ústavného práva na ochranu zdravia. Pre agentúru SITA takto komentoval debatu o povinnej štátnej karanténe právnik z katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák
Podľa neho je logické, že pri postupnom ubúdaní počtu ľudí, ktorí sú nakazení koronavírusom, štát hľadá iné riešenia, ako zabrániť šíreniu vírusu a zároveň menej obmedzovať práva ľudí. Poslanci aj preto v piatok 15. mája schválili novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o elektronických komunikáciách. Tá takzvanú inteligentnú karanténu umožňuje využiť.
Pre podrobnejšie hodnotenie toho, do akej miery bude mobilná aplikácia vyvinutá pre inteligentnú karanténu zasahovať do práva na súkromie, si je podľa Bujňáka potrebné počkať na prax z jej využívania. „Musím zdôrazniť, že štátna karanténa sa nenariadila svojvoľne. Jej cieľom je naplniť pozitívny záväzok štátu, ktorý vyplýva z ústavného práva na ochranu zdravia,“ uviedol Bujňák s tým, že pri štátnej karanténe dochádza k zásahu do iných základných práv, predovšetkým do základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. Podľa neho sa však ľudia prakticky každodenne sa stretávajú s tým, že kvôli ochrane jedného základného práva je zasahované do iného. Uvádza, že takéto zásahy musia byť v súlade s takzvaným testom proporcionality. Ako príklad uvádza povinné očkovanie, kedy ústavný súd povedal, že je v súlade s ústavou, pretože napriek právam jednotlivca je nutné dať prednosť verejnému záujmu na ochranu života a zdravia obyvateľstva. „Štátnu karanténu som preto vnímal ako snahu štátu o naplnenie pozitívneho záväzku, ktorý vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky,“ povedal, no nevylúčil, že v niektorých konkrétnych prípadoch mohlo dochádzať k porušovaniu práv jednotlivcov.
Bujňák si myslí, že s tým ako klesá počet potvrdených prípadov, je pochopiteľné, že štát sa bude snažiť o šetrnejšie zásahy do práv občanov, než je štátna karanténa. „Predpokladá sa, že monitorovanie v domácej karanténe cez mobilnú aplikáciu by bolo šetrnejším, ak by sa neprikázali excesy typu stály kamerový záznam dotknutej osoby a jej domácnosti,“ vysvetlil. Pripomenul však zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19, ktorý ešte 25. marca 2020 schválila Národná rada Slovenskej republiky (NR SR). „Ústavný súd o návrhu rozhodol tak, že pozastavil účinnosť niektorých zákonných ustanovení, čo teoreticky môže mať dopady aj na používanie mobilnej aplikácie. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že získavanie týchto údajov je podľa znenia zákona naviazané na mimoriadnu situáciu alebo núdzový stavu v zdravotníctve, najdlhšie však do 31. decembra 2020,“ vysvetlil.
Podľa neho, ak sú pri konkrétnej situácii k dispozícii šetrnejšie prostriedky pre dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa, za ktorý v tomto prípade považuje ochrana života a zdravia iných ľudí, mali by byť tieto prostriedky použité. „Vyplýva to z jedného zo subtestov, ktorý tvorí takzvaný test proporcionality používaný ústavným súdom pri preskúmavaní zásahov do základných práv. Podrobnejšie hodnotenie bude možné urobiť vtedy, keď bude známe, ako sa systém aplikuje v praxi,“ uzavrel.
3.9°C
Piatok 
Nedeľa 
4.2°C
Piatok 
0.0°C
5.5°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
