Môj profil 
Predplatné
Bratislava 18. septembra (TASR) – Dvojmiliónovú platbu za bezpečnosť pri rýchlostnej ceste R1 štát s najväčšou pravdepodobnosťou firme Granvia zaplatí. Ide o platbu, ktorá by sa uhradila navyše k 125-miliónovej splátke za tento rok za súkromnú štvorprúdovku medzi Nitrou a Banskou Bystricou.
Firma má na ňu nárok v plnej výške, ak sa na ceste stane ročne menej ako 65 nehôd s následkom na zdraví účastníkov nehody. Za osem mesiacov tohto roka sa podľa policajných údajov na 46-kilometrovom úseku medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami stalo len deväť dopravných nehôd s následkom na zdraví. "Pri nich jedna osoba zomrela a 16 sa ľahko zranilo," priblížila pre TASR hovorkyňa Krajského riaditeľstva (KR) Policajného zboru (PZ) v Nitre Renáta Čuháková.
Ani po pripočítaní zvyšných štyroch mesiacov do konca tohto roka a zohľadnení obchvatu Banskej Bystrice, ktorý meria necelých šesť kilometrov, sa tak skutočnosť k stanovenému kritériu nehôd ani nepriblíži.
Ukazovateľ nastavoval a zmluvu so spoločnosťou Granvia podpisoval v roku 2009 vtedajší šéf rezortu dopravy Ľubomír Vážny (Smer-SD). Podľa jeho slov však v žiadnom prípade nemožno kritérium počtu nehôd označovať za mäkké. "Východisková situácia pri tvorbe tohto ukazovateľa bola v tom čase úplne iná ako je dnes, o čom svedčia v tom čase štatistické údaje nehodovosti," vysvetlil pre TASR Vážny.
Rezort dopravy pod jeho vedením vychádzal z údajov o počte nehôd na takzvanej zlatomoraveckej ceste, ktorú nová R1 nahradila. V roku 2008 bolo podľa neho v tomto úseku 88 nehôd s následkom na zdraví účastníkov, v roku 2007 ich bolo 120. "Postupom času a s uvedením novej cesty do prevádzky, ale aj vplyvom prísnejších pravidiel ministerstva vnútra, sa nehodovosť znížila výraznejšie, čo je potešiteľné," konštatoval Vážny.
Podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského však v tom čase ministerstvo dopravy nezvolilo správny postup. Nemalo sa totiž orientovať na počet nehôd na ceste prvej triedy, ktorú mala štvorprúdovka nahradiť. Zohľadniť sa mala nehodovosť, ktorá je bežná na diaľniciach.
"Na ceste, ktorá ma obidva jazdné pruhy spolu, je počet nehôd iný ako pri štvorprúdovke, kde sú protiidúce jazdné pruhy oddelené. Na diaľniciach sa tak nehody s následkom na zdraví počítajú v jednotkách," vysvetlil pre TASR Drahovský.
Súčasné vedenie ministerstva dopravy na čele s Jánom Počiatkom (Smer-SD) tvrdí, že z jeho strany je priestor v budúcnosti na zmenu tohto kritéria. Už teraz sa však snaží uplatňovaním zmluvy ušetriť daňovým poplatníkom finančné prostriedky. "V súčasnosti napríklad rozporujeme koncesionárovi sumu približne 2,5 miliónov eur v súvislosti s úhradou mesačných jednotkových platieb," uviedla pre TASR vedúca oddelenia pre vzťahy s verejnosťou z ministerstva dopravy Katarína Šimková.
Štát by si tak mohol vyrokovať 2,5-miliónovú zľavu zo 125-miliónovej platby za dostupnosť, a to napríklad za to, že si spoločnosť Granvia neplnila výkonnostné normy v prevádzke a údržbe cesty, či za nedostupnosť jazdných pruhov.
Podľa spoločnosti Granvia bolo kritérium úrovne bezpečnosti na ceste R1 požiadavkou zo strany štátu. "Jeho hodnota bola stanovená na základe vzájomných rokovaní," uviedla spoločnosť v stanovisku pre TASR.
Systém kritéria bezpečnosti je nastavený tak, že pokiaľ sa na ceste R1 stane ročne menej ako 65 nehôd s následkom na zdraví, spoločnosť Granvia má nárok na platbu vo výške dva milióny eur. Za každú ďalšiu nehodu nad túto hranicu, sa jej zo sumy dvoch miliónov odrátava 200.000 eur. Až po hranicu 75 nehôd, pri ktorých nezískava od štátu žiadne peniaze. Za každú nehodu nad tento počet začína firma Granvia platiť štátu 200.000 eur. A to až po úroveň 85 nehôd, pri ktorých zaplatí štátu maximálnu sumu dvoch miliónov eur.
.jpg)
