Stanovisko Petra Marčeka k článkom v denníku SME

Bratislava 28. júna 2018 (HSP/Foto:SME Facebook)

V médiách sa objavili články, v ktorých som bol spoločne s inými poslancami kritizovaný za to, že v parlamente neprejavujem aktivity podobné iným poslancom. Vytýkané mi bolo, že nepredkladám návrhy zákonov a že sa v diskusiách a vystúpeniach v parlamente nezapájam do rozpráv.

Rád by som na tieto obvinenia reagoval a vysvetlil mojim voličom, ale aj voličom iných poslancov, prečo je to tak, prečo to považujeme za rozumné a čo vlastne za plat, ktorý berieme, pre ľudí a Slovensko robíme.

NR SR je zákonodarný orgán, prijíma zákony, podľa ktorých sa všetko v štáte riadi. Zároveň majú poslanci aj právo vykonávať poslaneckú kontrolu. Teda kontrolu dodržiavania zákonov ktoré NR SR prijala.

V súčasnej dobe je na Slovensku platných nespočetné množstvo právnych noriem. A to od Ústavy, až po „posledné“ všeobecne záväzné nariadenia miest a obcí. Týchto noriem je približne 50 000.

Každá takáto norma v priemere (nepočítali sme to) obsahuje najmenej 20 paragrafov, ktoré podľa zákona musí každý jeden občan dodržiavať.

Čo to znamená v skutočnosti? Že ak napr. pán poslanec Beblavý na jednej schôdzi predloží 28 návrhov zmeny zákona, a tie by mu aj prešli, čo je málo pravdepodobné z dôvodu, že jednak nie sú v zhode s ostatnými právnymi predpismi a tieto by bolo treba zosúladiť, a jednak nemajú podporu v koalícií a ich predloženie je teda úplne zbytočné, tak len zaťažuje celkom cca 400 ľudí s jedným zákonom, ktorí ho musia prečítať, preštudovať, posúdiť, zapracovať a následne vyhodiť.  Týchto cca 400 ľudí berie plat, a robia prácu, ktorá je vzhľadom na nereálnosť prijatia tohto zákona úplne zbytočná a premrhaná.

Opozícia ak neprejedná zákon s koalíciou, nemá šancu zákon presadiť. Takto sa stáva, že z cca 700 návrhov zákonov, ktoré sa prejednávajú každý 3 krát v parlamente, vo výboroch, vo vláde sa ročne premrhá cca 1 500 000 človekohodín. Za 4 roky je to približne 6 000 000 človekohodín vyhodenej ľudskej práce. Mzdová hodnota tejto práce je cca 60 000 000 Eur a celková asi 3-násobok.

Teda podávaním návrhov zákonov, ktoré neprejdú cez parlament, sa za volebné obdobie premrhá cca 200 000 000 Eur.

Treba si uvedomiť, že som pre svoj prístup hlasovať ako nám káže svedomie, čo je obsahom našej prísahy ako poslancov, bol vyhodený zo strany pána Borisa Kollára. Dá sa teda povedať, že keď naša neposlušnosť bola príčinou na vyhodenie, je poslušnosť ostatných  v rozpore s Ústavou SR, lebo nehlasujú podľa slobodnej vôle ale podľa príkazu a na objednávku niekoho. To si ale zatiaľ (25 rokov) novinári nevšimli, a keď áno, tak takéto správanie začali považovať za tak prirodzené a ospravedlniteľné, že o ňom nepíšu, lebo je všedné, bežné a obvyklé. Veď tak to robia všetci. Fajka zhasla!
Práca poslanca v našej pozícii, kedy reálne nevieme presadiť zmenu celého konceptu prístupu prijímania právnych noriem, je postavená na „zákulisnej” práci. Tak ako v divadle vidíte len hercov a nevidíte všetkých, ktorí divadlo tvoria, tak aj my na základe podnetov od voličov, prejednávame zákony z pozadia. Ovplyvňujeme ich znenie, komunikujeme  s poslancami alebo ministerstvami, ako a čo do zákonov vložiť, aby ich znenie zodpovedalo vôli voličov. Nie vždy, (úprimne povedané, veľmi málokedy) sa nám to aj podarí, ale boli prípady, kedy sa to stalo. Len hlupák by si načechral perie, a predvádzal by sa ním na verejnosti, ak by vedel, že skutočnému prijatiu dobrého zákona pomôže skôr to, že predvádzať sa môžu tí, čo majú moc. A tak to aj je. Niekedy na to opoziční poslanci aj poukazujú a hovoria o ukradnutých zákonoch koalíciou.

Áno, tento prístup má aj svoje nevýhody, najmä pre nás. Málo sa o nás vie, málo je o nás počuť. Ale spomeňte si všetci, čo ste v práci. Kedy je počuť vaše meno za niečo, čo denne poriadne robíte? Málokedy. Koľko lekárov denne zachráni človeka a poznáte ich mená? Nie. Ale meno nejakej pojašenej speváčky, moderátora, politika alebo hokejistu, hoci nikomu život denne nezachraňujú  poznáme všetci.

Redakciu informoval Peter Marček