Rusnák tvrdí, že súčasná infraštruktúra na Slovensku je nedostatočná

Bratislava 21. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR) 

Slovensko nedostatkom krytých zimných štadiónov prichádza o veľa hokejových talentov

Majster sveta z roku 1985 Dárius Rusnák je od roku 2006 členom výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja. Pod patronátom má regionálny rozvoj a práve z titulu tejto funkcie má dokonalý prehľad o hokejovej infraštruktúre v krajine. Rusnák tvrdí, že 60 krytých a 17 otvorených zimných štadiónov je na Slovensko málo.

“Čo k tomu môžem povedať, len toľko, že na územie Slovenska je to nedostatočný počet. Keď to porovnám povedzme len s Torontom, ktoré má 2,5 miliónov obyvateľov, tak tam je až 200 krytých hál. A keby sme to ešte brali tak, že v niektorých mestách, kde je hokej najviac rozvinutý, sú až dve haly, tak na ostatné časti Slovenska sa ani nedostane. Navyše tie, ktoré sú na Slovensku odokryté, spravidla fungujú niekedy od decembra do marca, čo sú tri mesiace a to je to strašne málo. Tým pádom sa nemôže rozširovať ani hokejová základňa, deti nemôžu svojím spôsobom športovať počas celej sezóny alebo celého školského roku na ľade a takto prichádzame o veľa talentov,” vyjadril sa v rozhovore pre TASR bývalý reprezentant a hráč Slovana Bratislava.

Výstavba zimného štadióna je nákladná a investície sa vrátia až po 10 – 15 rokoch

Rusnák tvrdí, že veľa sa od skončenia jeho hráčskej kariéry v tomto smere na Slovensku nezmenilo a dokonca si myslí, že je to ešte horšie. “Povedal by som, že to zostalo na tej istej úrovni. Niektoré zimné štadióny sa dokonca stratili. V Tlmačoch a taktiež v Žiari nad Hronom prestali fungovať “zimáky”. Preto nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že terajšia situácia je na Slovensku ešte slabšia.” Podľa neho je problém vo financiách. Do svedomia by si vraj mali vstúpiť mesta a obce. “Najmä v mestách s väčším počtom obyvateľov je dôležité, aby sa pre nich vytvárali možnosti na športovanie. Veď ak sa zimné štadióny postavia, okrem tréningových možností a športových podujatí sa tam môžu organizovať aj spoločenské. A práve na tento aspekt sa podľa mňa dosť zabúda. Je tu síce teraz vidieť snahu, povedal by som, súkromného sektora, ktorý by chcel začať stavať zimné štadióny. Na druhej strane mu ale chýbajú pozemky, ktoré sú drahé, čiže je to všetko veľmi zložité. A navyše je nákladná aj prevádzka samotných štadiónov a keď by ich mestá alebo obce vybudovali, tak by ich museli aj prevádzkovať. To sú ďalšie náklady, do ktorých sa im nechce.”

Rusnák si myslí, že tie štadióny, ktoré sú k dispozícii, sú využívané dostatočne. “Problémy ale nastávajú vždy počas letných mesiacov. Mnohé ZŠ na Slovensku sú dosť zastarané, hlavne čo sa týka ich technického vybavenia a preto náklady na ich prevádzku sú vysoké a v lete radšej neslúžia svojmu účelu. Tie novšie, modernejšie, ktoré už majú novú technológiu, sú však prevádzkované aj počas leta,” zdôraznil Rusnák, ktorý v tomto smere víta aj iniciatívu bývalých hokejistov. Marián Gáborík v Trenčíne prevádzkuje MG Ring, zimný štadión pre hokejové nádeje, ale i pre širokú korčuľujúcu verejnosť. Zdeno Cíger zase v Bratislave prevádzkuje hokejovú akadémiu s klziskom so syntetickým povrchom pre deti z detských domovov a zo sociálne slabých rodín. “Je to dobré, ale nie sú to len oni. Viem, že aj Ľubo Višňovský chcel stavať ZŠ, na Orave vyrástol vďaka súkromnému sektoru štadión. Dá sa teda povedať, že sa to pomaly, ale naozaj len pomaly, rozbieha. V každom prípade ale ten, kto stavia v rámci súkromného sektora, tak chce na tom aj zarobiť. Povedal by som, že ZŠ sú schopné zarobiť aj peniaze, na druhej strane to nie je tak, že tie sa za dva roky vrátia. Je to taká dlhodobá investícia, povedzme, že takých 10-15 rokov, pokiaľ sa vložené investície vrátia.”

Z hľadiska budúcnosti si myslí, že by sa to malo posunúť o niečo smerom dopredu. “Vieme, že je tu prísľub vlády postaviť desať tréningových hál. Samozrejme, že tie budú vyrastať väčšinou v tých tréningových centrách, kde hokej patrí stále k najpopulárnejším športom a kde je potrebné, aby sa deti dostali na ľadovú plochu. Napríklad v Poprade, kde je v súčasnosti len jedna hala, sa to dá ťažko. Veď tam majú len tri hodiny na tréning za týždeň, čo je veľmi málo, plus zápas. Je teda naozaj potrebné, aby sa tie haly budovali. Na druhej strane je nevyhnutné stavať na nových miestach, hľadať nové teritóriá a tam investovať potrebné financie. Celý juh Slovenska absolútne nemá zimné štadióny, podobne je na tom východ Slovenska a takto by som pokojne mohol pokračovať. Podľa mňa každé mesto, ktoré má nad 10.000 obyvateľov, by malo mať jednu hokejovú halu. A nemusela by to byť nejaká náročná hala pre 5000 ľudí, stačí do 500, aby tam bolo hľadisko. Len treba, aby tie haly boli na slušnej úrovni. Keď je hala čistá, tak ľudia sa k nej podľa toho aj správajú. Príkladom sú zimné štadióny v Bratislave a Košiciach,” zakončil Rusnák.

mž