Môj profil 
Predplatné
O slovenskom knižnom trhu
Mgr. Veronika Rácová, PhD. prichádza z Katedry slovenskej literatúry Filozofickej Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V súčasnosti sa venuje najmä literárnej kritike a problematike textológie a editorstva.
Zdôraznila, že z hľadiska knižného trhu kniha má svoju výrobno-tržnú stránku. Knižný trh je pomerne nehomogénny, má viacero segmentov, ktoré sa navzájom od seba rozlišujú, v závislosti od toho, z ktorej pozície sa na knižný trh pozeráme. Iná je pozícia autora, vydavateľa, kníhkupca a čitateľa. V tzv. postknižnej ére, keď je pomerne častý self-publishing alebo možnosť vydávania e-kníh, počet vydavateľov na Slovensku od roku 2004 má stúpajúcu tendenciu a v roku 2015 ich bolo 1660.
S vydavateľskými aktivitami súvisí aj štátna podpora, ktorá môže byť napríklad v podobe daňových úľav na vydávanie knižných titulov. Slovensko má podľa zákona o DPH zníženú 10 percentnú sadzbu na tlačené knihy. V roku 2015 bol vytvorený nový fond na podporu umenia, ktorý nahradil dotačný systém Ministerstva kultúry a z rozpočtu na svoju činnosť v roku 2016 získal 15 miliónov eur. Najdôležitejším kanálom ako sa čitatelia dostávajú ku knihám sú kamenné kníhkupectvá. Rácová prítomným predstavila najväčšie vydavateľstvo na Slovensku Ikar, potom Slovart, najväčšie kníhkupectvá Pantha Rei a Martinus, ako aj zaujímavý prieskum o čítaní kníh na Slovensku.
Podiel ľudí, ktorí vôbec nečítajú je na úrovni 28 percent, 41 percent respondentov číta raz za mesiac, aktívnych čitateliek žien je 76 percent, vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí intenzívne čítajú je 41 percent. Viac ako dve tretiny populácie si za posledných 12 mesiacov nekúpili žiadnu knihu, čo je alarmujúce číslo. Na koniec predstavila jednu veľmi podnetnú marketingovú stratégiu malého vydavateľstva KK Bagala.
K aktuálnej situácii v translatológii a preklade na Slovensku
Mgr. Ivana Hostová, PhD. prichádza z Inštitútu slovakistiky a mediálnych štúdií Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Venuje sa reflexii prekladovej i domácej poézie.
Hostová prítomným priblížila historický vývin translatológie. Termín translatológia pochádza z nemeckej jazykovej oblasti a začal sa presadzovať až po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, v rámci zjednocovania výučby na jednotlivých univerzitných pracoviskách, kde sa vyučuje preklad a tlmočenie. Je to pojem, ktorý združuje všetky odvetvia, ktoré sa týkajú výskumu prekladu a tlmočenia, procesov, produktu, sociologických aspektov a vzťahov, ktoré sa vyskytujú.
Ako samostatná vedecká disciplína sa začala konštituovať v polovici 60-tých rokoch, nie iba na Slovensku, ale aj vo svete. Z hľadiska výskumu je harakteristické, že až po roku 2010 sa začal výskum prekladového trhu. Skúmajú sa kompetencie, ktoré sú potrebné na tlmočenie, profesia, napr. koľko môže prekladateľ dostať za jednu stranu. Podľa Hostovej, pozitívum je, že sa Slovensko postupne napája na svetovú translatológiu.
Oblasti translatologického záujmu sú aj dejiny prekladu, audiovizuálny preklad, titulkovanie pre nepočujúcich, didaktika, preklad literatúry pre deti a mládež aj básnický preklad. Nielen v slovenskej translatológii absentujú výskumy feministickej a genderovej, korpusovej translatológie, neskúma sa dobrovoľníctvo a aktivizmus a preklad v masmédiách.
Danuška Berediová
.JPG)
.jpg)
