Samozrejme, nepostupujú samostatne, lež v spolupráci s čínskou značkou AGIBOT, ktorá patrí k lídrom v danej oblasti. Humanoidné roboty sa potom budú môcť naučiť vykonávať rozmanité ľudské funkcie a úlohy: od nalievania čaju až po zložité operácie na bojovom poli. Do roku 2030 by mohlo v krajine stáť až 50 tovární i dátových centier spojených s týmto typom výroby – ambiciózny plán.

Brusel aj Washington im to však bude skôr či neskôr vyčítať – zrejme aj pod tlakom sankcií, veď Číne nevedia prísť na meno. Navyše, EÚ chce ísť cestou digitálnej suverenity – som zvedavý, ako sa k tomu postaví Vučič, až príde na lámanie chleba…

Plechovice zo Šanghaja

Podľa srbských analytikov totiž možno očakávať diplomatické nóty zo strany Západu v prípade, že z robotov sa stane viac, než len marketingový slogan. Srbsko ako kandidátska krajina EÚ by mohla mať ťažkosti, to už nie je žiadna tajnosť. Pretože dobré vzťahy Belehrad-Peking akurát tak západniarov znervózňujú. Jedna vec je používanie bezpečnostných systémov Huawei. Oveľa viac neradi by však videli nastúpiť do srbskej armády čínske roboty (už existujú napríklad protitankové štvornohé „plechovice” PF070 …

Čo vás nezabije, to vás môže hacknúť

K najväčším rizikám použitia technológií v bojovom poli patrí samozrejme hrozba hacknutia nepriateľom. Prístroje sa môžu stať neovládateľné, alebo sa priamo obrátia proti vám. Prím prístrojov a zmenu paradigmy vedenia vojny ukazuje Donbas, kde dochádza už k obsadeniam pozícii niekedy čisto prostredníctvom pozemných a vzdušných dronov.

Podrobne sa k téme vyjadril maďarský bezpečnostný analytik a vysokoškolský docent Ferenc Kaiser: sme svedkami najrýchlejšej transformácie vojnového ťaženia, kde stratégiu začínajú udávať drony, roboty a umelá inteligencia. Okrem rizika hacknutia však existuje ešte jeden problém, a tým je možnosť chybovania algoritmu. V krajných prípadoch môže stáť ľudské životy…

Rušenie rádiových frekvencií, ťahanie optických káblov, či prechod stroja na „autonómny režim” (a návrat na základňu) v prípade prerušenia kontaktu s operátorom už teda nie je žiadne sci-fi. Žijeme vzrušujúce časy? Až príliš, veď tieto technológie sa nachádzajú aj na čiernom trhu a ich zneužitie môže padnúť aj do oblasti terorizmu.

Niekomu roboty, niekomu baterkáreň

Robotika je teda dobre známy trend, vyvíjajúci sa ruka v ruke s umelou inteligenciou. Tej sa aktívne venuje aj Slovenská republika. V apríli bol v réžii výpočtového strediska SAV v rámci našej snahy o „digitálnu transformáciu” spustený superpočítač PERUN, projekt podporený z Plánu obnovy (financovanie EÚ).  Gestorom projektu je MIRRI, a vyčlenených bolo spolu vyše 50 miliónov eur. Účelom počítača bude napríklad vývoj liečiv a výskum v oblasti chémie či klimatológie.

Len – čo s tým do praktického života?

Minulý mesiac schválila vláda zriadenie Rady pre digitálnu transformáciu a umelú inteligenciu ako svoj poradný orgán. Minulý týždeň zas došlo na Cypre k predbežnej dohode orgánov EÚ o zjednodušení implementácie Aktu o umelej inteligencii. Splnomocnenec pre AI Radoslav Štefánek sa vyjadril, že „Slovensko potrebuje také nastavenie, ktoré ochráni občanov, ale zároveň umožní firmám, výskumníkom a verejnej správe využívať AI v praxi. Naším cieľom nie je viac byrokracie, ale viac právnej istoty a viac priestoru pre inovácie.”

Ostáva veriť, že neostane pri dobre znejúcich heslách, a že tieto myšlienky budú pretavené aj do reálnej praxe a pomôžu Slovensku v napredovaní a hospodárskom raste (medzi momentálne priority patrí automatizácia procesov v štátnej správe a zavádzanie AI asistentov pre občanov, resp. integrácia AI nástrojov do vyučovania.

Na továrne na roboty (a s tým súvisiaci vznik nových pracovných miest) si však asi budeme musieť počkať. Nám sa, zdá sa, zatiaľ ujde len baterkáreň pri Šuranoch…