Moskva 5. marca 2021 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Marián Garaj/Kancelária prezidenta SR, TASR-František Iván)

Slovenský veľvyslanec v Ruskej federácii Ľubomír Rehák začal vo februári svoju činnosť v Moskve. V prvom rozhovore vo svojej novej funkcii diplomat vysvetlil agentúre Sputnik, prečo Slovensko kúpilo vakcínu Sputnik V a koľko ľudí ju dostane

Vy ste už v Moskve predtým pracovali. Ako sa podľa vás za túto dobu ruské hlavné mesto zmenilo?

Rehák: Keď som začal pracovať v Moskve, musím povedať, že za viac ako 20 rokov, počas ktorých som pracoval v iných krajinách, Moskva veľmi skrásnela. Mesto dostalo nový architektonický vzhľad, a to nielen vďaka komplexu Moskva-City, ale aj na iných miestach, bolo zrekonštruovaných mnoho budov.

Keď som sa prechádzal po zrekonštruovaných uličkách a peších zónach v centre hlavného mesta s obchodmi a kaviarňami, možno som až teraz prvýkrát pocítil historickú dušu mesta – atmosféru, ktorá je vlastná mnohým mestám, ale v Moskve bola zatienená šedí sovietskeho mesta.

Dnešná Moskva ponúka oveľa viac príležitostí pre voľný čas, rekreáciu a nakupovanie. Nové ulice, moderné parkovisko na rozdiel od metropoly 90. rokov, znečistené výfukovými plynmi. Zdá sa mi, že teraz sa ekologická situácia zlepšila. V niektorých ohľadoch ostáva Moskva nezmenená, a to vo vysokej úrovni kultúrneho života, čoho si veľmi vážime. Vďaka rektorovi Diplomatickej akadémie Alexandrovi Jakovenkovi sme už s manželkou navštívili výstavu Roberta Falka v Novej Treťjakovskej galérii, nádherné múzeum Sobranie na Soljance, chystáme sa do Veľkého divadla na balet.

Aké úlohy Vás čakajú v novej funkcii?

Každý veľvyslanec si kladie za úlohu priniesť svoj vlastný vklad do medzištátnych vzťahov, okrem všetkého ostatného, ​​čo mu zverilo jeho vedenie. K mojim úlohám patrí objektívne informovanie mojej vlády o vývoji záležitosťou v Rusku, analýza možností a rizík v záujme mojej krajiny a tiež odborný pohľad na témy, ktorými sa zaoberáme v rámci našich integračných združenia, predovšetkým EÚ.

Čo mi je blízke a na čo sa tiež chcem zamerať, je rozvoj medziľudských kontaktov, kultúrnych väzieb, podpora cestovného ruchu a prezentácie Slovenska v Rusku – nielen v hlavnom meste, ale aj v regiónoch. Už niekoľko rokov máme úspešnú značku krajiny – Good Idea Slovakia a ja chcem, aby čo najviac Rusov súhlasilo s tým, že Slovensko je skvelý nápad. V týchto zámeroch ma podporuje aj nový riaditeľ Slovenského inštitútu v Moskve, nášho kultúrneho centra, maestro Peter Feranec. V Rusku je známy ako vynikajúci dirigent, v minulosti bol umeleckým riaditeľom orchestrov Veľkého divadla v Moskve a Michajlovského divadla v Petrohrade.

Ako hodnotíte súčasné vzťahy medzi Slovenskom a Ruskom?

Naše krajiny sú spojené históriou s jej svetlými i temnými momentmi, spojené slovanstvom, čo uľahčuje našu medzikultúrnu komunikáciu a vzájomné porozumenie. Doslova nás tiež spájajú potrubia, ktoré stimulujú obchodnú a ekonomickú zložku našich vzťahov.

Na druhej strane je Slovensko oveľa tesnejšie spojené všestrannými spojeneckými väzbami s priestorom, do ktorého historicky vždy patrilo, a preto si toľko vážime svoje členstvo v Európskej únii i kolektívnej obrany v rámci NATO.

Dnešné vzťahy medzi Slovenskom a Ruskom možno charakterizovať ako komplexné, partnerské a založené na hľadaní vzájomne prospešných projektov. Chcel by som naše vzťahy stavať na pozitívnych skúsenostiach z minulosti, ale ako je zvykom u priateľov, neprechádzať mlčaním ani nezhody, ktoré sú prirodzene spojené s akýmkoľvek druhom vzťahov, nevynímajúc medzištátne.

Aké sú najperspektívnejšie oblasti pre rozvoj spolupráce?

Potenciál pre rast nášho obchodného obratu vidíme v rozvoji tradičných priemyselných odvetví aj nových oblastí ekonomiky. Oceňujeme možnosti štúdia našich odborníkov na ruských univerzitách – ja sám som absolventom MGIMO, existuje aj spolupráca vo vedeckom výskume. Dôležitou oblasťou je kultúrna a športová diplomacia – prostredníctvom našich hokejistov, ktorí hrajú v KHL, je téma Ruska na Slovensku často počuť. Dôležitá je tiež ľudská diplomacia, kde tak aktívne pracujú naši členovia parlamentu.

Na základe prieskumov medzi podnikateľmi je perspektívna spolupráca v oblasti energetiky, obnoviteľných zdrojov energie, riešenie pre „inteligentné mestá“ aj v oblasti dodávok lekárskeho vybavenia a potravinárskych výrobkov. Väčšia pozornosť treba venovať novým trendom – zelené hospodárstvo a boji proti vplyvom zmeny klímy. Okrem toho vidíme potenciál v spolupráci s ruskými regiónmi. Už teraz rozvíjame vzťahy s mnohými z nich – napríklad s Tatarstanom a Jekaterinburgom, slovenské spoločnosti tiež aktívne pracujú v Rostove na Done a v Nižnom Novgorode.

Čo sa týka obratu tovaru, aké výsledky ukázal rok 2020 poznačený pandemickou krízou a čo môžeme očakávať od roku 2021?

Dynamiku obchodu v minulom roku ovplyvnila záporne koronavírusová kríza: bol zaznamenaný pokles tak v exporte, tak aj v importe. Za 11 mesiacov roku 2020 sa znížil slovenských export do Ruska v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 o 20% a predstavoval niečo cez jednu miliardu eur, import do Slovenska z Ruska sa znížil o 23,4% a predstavoval celkovo 3,1 miliardy eur.

Pre slovenskú ekonomiku nepredstavujú ale tieto čísla veľké riziko: podiel Ruska na celkovom importe Slovenska je 5,25%, z ktorých 85% tvorí energetická médiá. Do Ruska smeruje menej ako 2% slovenských exportu. V štruktúre exportu dominujú osobné automobily – 45%, náhradné diely pre autá cez 5% a tiež spaľovacie motory, pneumatiky a kotla. Pokiaľ ide o terajší rok, je zatiaľ skoro prognózovať obchodnú dynamiku – mnohé záleží na pandemickej situácii a na tempách vakcinácie, na ktorých závisí možnosti cestovania, oi. aj podnikateľov.

Doslova v pondelok dorazila prvá dodávka ruskej vakcíny proti koronavírusu Sputnik V na Slovensko. O aký objem ide a aké bude celkové množstvo dodávanej vakcíny?

Slovensko sa ocitlo v zložitej situácii nedostatku vakcín na pozadí prudkého rastu chorobnosti covidom-19 a preplneniu nemocníc. Za normálnej situácie by sme jednoducho zvýšili nákupy vakcín certifikovaných Európskou liekovou agentúrou (EMA). Výroba vakcín nestačí, bohužiaľ, uspokojovať potreby členských krajín EÚ, a preto sa niektoré krajiny rozhodli použiť mimoriadnej formy nákupu vakcín v zahraničí – ide o vakcíny, ktoré neboli zatiaľ zaregistrované v EÚ, preukázali však v priebehu klinických štúdií veľkú efektivitu a bezpečnosť. Ide predovšetkým o ruskú vakcínu Sputnik V a čínsku Sinovac.

V pondelok bolo na Slovensko dopravený prvých 200 tisíc dávok vakcíny Sputnik V podľa zmluvy o dodávkach do júna dvoch miliónov dávok vakcíny, čo umožní vakcináciu jedného milióna občanov Slovenska, teda asi jednej pätiny obyvateľov krajiny. Ako sa očakáva, vakcinácia Sputnik V začne o štrnásť dní, potom, čo bude dodaná časť overená našimi orgánmi pre kontrolu liečiv. Ako oznámil minister zdravotníctva, od budúceho týždňa sa môžu záujemcovia prihlásiť na očkovanie ruskú vakcínou.

Dali ste sa zaočkovať ruskou vakcínou?

Dostali sme od Ministerstva zahraničných vecí Ruska pozvanie a správu o tom, že takáto možnosť existuje. Prijali sme túto nótu s vďakou, neoznámili sme pravdaže žiadna konkrétne mená. Viem ale, že na našom veľvyslanectve sú pracovníci, ktorí sa nechali zaočkovať súkromne, alebo to plánujú urobiť.

S ohľadom na zložitú situáciu s koronavírusom na Slovensku pomáhali poľskí lekári v testovaní na koronavírus vo vašej krajine. Uvažuje sa o možnosti požiadať o pomoc v boji s pandémiou ruských lekárov?

Zvláštnosťou testovanie na Slovensku je, že odber vzoriek zo sliznice nosa môže podľa zákona vykonávať len lekár. Prirodzene, že v podmienkach celoštátneho testovania nám v niektorých regiónoch, najmä pohraničných, lekári nestačili. A v tom nám rýchlo a účinne pomohli naši susedia – Poliaci, Rakúšania, Česi a Maďari, ktorí poslali svoje lekára, a sme im za to vďační. Poľsko nám ponúklo tiež lôžka v poľských nemocniciach v prípade preplnenia slovenských nemocníc v pohraničných regiónoch. Chvála Bohu, stačíme na to zatiaľ vlastnými silami, aj keď v poslednom mesiaci sa prudko zvýšil počet ľudí, ktorí potrebujú hospitalizáciu.

Spoluprácu s ruskými lekármi sme využívali len na konzultácie o vedeckých projektoch spojených s pandémiou, a to na úrovni odborných epidemiológov.