Môj profil 
Predplatné
COVID-19 sa na Slovensku má správať inak ako v iných krajinách. Zatiaľ čo v Európe vírus vrcholí – počty nových nakazených začínajú klesať – u nás by sme mali ísť nahor najbližšie mesiace. V USA, kde to je teraz veľmi ťažké, očakávajú vrchol a najväčší nápor v apríli. A ak sa pozrieme už len k susedom v Česku, tí plánujú čím skôr otvárať ekonomiku, a nie zatvárať. Prečo ten rozdiel?
Ďalší otáznik je uvažované R0, teda šíriteľnosť. Ak máte bežnú chrípku, šíriteľnosť sa odhaduje na 1,3 – čo znamená, že jeden človek v priemere nakazí 1,3 človeka. Pri COVID-19 je šíriteľnosť vyššia na začiatku, no vďaka protiopatreniam ako karanténa, uzavretie hraníc, rúška, rozostupy, znížená mobilita či zvýšená hygiena postupne klesá.
S odhadovanou reprodukčnosťou R0 je preto hneď niekoľko problémov. Súčasná hodnota (1,65 k 28. marcu 2020) je odhadovaná veľmi vysoko, keďže takmer v každej krajine po zavedení karanténnych pravidiel R0 začalo klesať na hodnotu 1 a menej, v priemere do dvoch až štyroch týždňov. Hodnota 1 a menej je dôležitá, pretože to znamená úspech v boji s vírusom a zároveň vrchol počtu nových prípadov za deň. Potom už klesajú, ak nedôjde k neuváženým krokom alebo ďalším vlnám.
Stanovená privysoká šíriteľnosť sa dá overiť tým, že aj keď máme viac cielených testov, percento nových prípadov klesá. To isto nie je exponenciálny rast, a môže to znamenať, že R0 je už omnoho bližšie k 1.0. Áno, testovali sme zatiaľ málo, štatistická vzorka je veľmi nepresná. No aj keby Slovensko nemeralo vôbec, aj tak by sme mali reálne dáta o ťažkých prípadoch a úmrtiach, a tie potvrdzujú nižšie R0.
Ďalší problém šíriteľnosti je modelovanie v čase. Štátny model síce opisuje, že R0 sa v čase mení, kde však robí chybu, je práve stanovenie v čase. Ak počítame pokles hodnoty R0 od 1,65 postupne na 1,4 až k 1,0 začíname vyhrávať a strategická priorita krajiny sa mení z boja proti vírusu na boj za postupné oživenie ekonomiky. Kde to model ukazuje?
Mobilita národa sa v štúdii zaoberá rozdielnymi variantmi. Od zachovania štandardnej mobility národa až po 30 % mobilitu. Štúdia správne pripúšťa, že je to len odhad a presnejšie čísla budú mať tvorcovia modelu po dátach od operátorov. Dáta, ktoré sú k dispozícii verejne (Google, navigácie, rôzne služby zaoberajúce sa trackovaním pohybu ľudí), však ukazujú, že miera mobility obyvateľstva môže byť aj 2-krát nižšia. Mobilita obyvateľstva pritom veľmi vplýva na šíriteľnosť vírusu.
Mobilita v štúdii tiež nepočíta s rastom testovania populácie, ktoré by automaticky dospelo k menšej šíriteľnosti – čím skôr objavíte ohniská alebo cielene testujete rizikové skupiny, tým rýchlejšie sa R0 znižuje.
Navyše, v prípade, ak by štát chcel otvoriť ekonomiku postupne, mal by mať nástroj ako efektívne kontrolovať stav obyvateľstva, teda akýsi biologický trackovací systém, lebo jeden človek dokáže nakaziť postupne tisíce a sme späť. No zároveň ten systém znovu zníži šíriteľnosť vírusu. Mobilita môže ísť hore, lebo ohniská vieme zastaviť v počiatkoch. Model sa však nad potrebou trackovacieho systému a jeho dopadom na šíriteľnosť nezamýšla.
Problémom je aj stanovenie Dňa 0. Deň nula by mal byť stanovený pár dní pred identifikáciou prvého prípadu na Slovensku (6. marec 2020). Prečo? Už v tom čase sa mohol COVID-19 šíriť. Ak je 80 % prípadov asymptomatických, ostatné prípady zaznamenané musíme mať. Aj keby sme vôbec netestovali, tieto ťažké prípady sú zdroj pravdy. Ak by sme teda spätne k 1. marcu 2020 nasimulovali na model ťažké prípady a úmrtia s predpokladom, že 80 % prípadov je asymptomatických, zistíme, že nový model ukáže menšiu krivku – ako vidno aj pri porovnaní výstupov zo 17. 3. 2020 versus 28. 3. 2020. Jednoducho povedané – čím viac nových dát, nových testov a prípadov zohľadníme, tým viac prichádzame na to, že predchádzajúci výstup modelu je nepresný. Neviem, či to je verejné, alebo nie, ale tvorca modelu spomínal v médiách 500 000 nakazených pri modeli zo 17. 3. 2020. Deň 0 preto musí byť stanovený na čo najskorší dátum v minulosti, nie ako bod od dnes s exponenciálnymi predpokladmi.
Posledný problém celého modelu je, že to je len kapacitný model pre Slovensko. Je pochopiteľné, že tie najhoršie scenáre sme brali smrteľne vážne. Kapacitný model je však rozumný len do bodu, ak R0 je vyššie ako 1. V prípade, že začnete klesať pod 1 a jeden človek s nákazou nakazí menej ako jedného, strategické priority štátu sa musia rapídne zmeniť. A tu je kameň úrazu.
Najväčšie strategické priority štátu sú: ak je R0 > 1,0 záchrana obyvateľov pred vírusom, ak je R0 < 1,0 záchrana ekonomiky pred kolapsom. Ak sú však z popísaných dôvodov výstupy štátneho modelu SR COVID-19 nesprávne, potom má Slovensko nesprávne nastavenú najdôležitejšiu strategickú prioritu krajiny vo svojej novodobej histórii.
A ak by to pokračovalo, má to ďalekosiahle dôsledky pre našu krajinu – obrovské deštrukcie pre rodiny, zamestnávateľov, zamestnancov, dodávateľský reťazec, dôchodkový systém, investície a podobne.
Je čas rozmýšľať, ako naštartovať ekonomiku pre milióny ľudí a nie čas na úvahy o prísnejších opatreniach. Áno, opatrenia na Slovensku fungovali – starej aj novej vlády. Ale teraz sa už treba pohnúť.
Martin Skakala
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
