Môj profil 
Predplatné
Z prvej svetovej vojny sú na našom území pochovaní príslušníci rakúsko-uhorskej, ruskej aj nemeckej armády. Taliani, “Juhoslovania” zahynuli hlavne v zajateckých táboroch, respektíve lazaretoch. Ich hroby možno nájsť na juhu Slovenska.
“Zaujímavosťou je aj existencia tureckých vojnových hrobov na našom území, niekoľkých vojakov z Fínska a Lotyšska,” upozornila na to Paulenová. Ide o vojakov, ktorí sa k nám dostali počas dvoch ofenzív – na jeseň roka 1914 a jar roka 1915 – alebo zajatcov z rôznych kútov Európy.
Po oficiálnom ukončení prvej svetovej vojny bolo územie Slovenska stále vo vojnovom konflikte s vojskami tzv. Maďarskej republiky rád. “Prakticky na celom území dnešnej SR sa odohrávali boje o naše územie. Z tohto obdobia evidujeme značné množstvo ‘legionárskych’ vojnových hrobov a vojnových hrobov z konca roka 1918 a roka 1919,” vysvetlila.
Z obdobia druhej svetovej vojny je na Slovensku veľa ruských vojnových hrobov. Okrem príslušníkov Červenej armády sú u nás pochovaní aj nemeckí vojaci – príslušníci Wehrmachtu, vojaci rumunskej armády, Československého armádneho zboru aj slovenského vojska. Ako uviedla Paulenová, v menšej miere evidujú na našom území aj francúzske, poľské, britské a americké vojnové hroby.
Druhú svetovú vojnu pripomínajú aj tzv. partizánske hroby, v ktorých sú uložené aj civilné obete. “Ďalšou skupinou sú vojnové hroby na pamiatku tých, ktorí padli na fronte mimo vlasti, respektíve zahynuli v koncentračných táboroch, pri mučení, počas transportov alebo na nútených prácach,” pripomenula.
Pravdepodobne posledný vojnový cintorín, ktorý otvorili v SR, sa nachádza v obci Turany nad Ondavou. “Na území Ruskej federácie boli v nedávnom období zriadené štyri vojnové pamätníky v Šibotove, Sestrorecku, Ležneve a Gorňjackom,” dopĺňa Paulenová. Pamätníky sú venované príslušníkom slovenského vojska, ktorí zomreli v zajatí.
V roku 2019 prešli rekonštrukciou aj niektoré slovenské, respektíve československé, vojnové hroby v Poľsku, nedávno obnovovali hroby aj na Ukrajine a vo Francúzsku. MV SR realizovalo tiež niekoľko projektov týkajúcich sa prvej svetovej vojny v Taliansku.
Vojnový hrob definuje zákon ako “miesto, kde sú uložené ľudské ostatky vojnovej obete, ako aj náhrobok, pamätník, iný pietny symbol alebo pamätné miesto, ktoré pripomínajú vojnovú udalosť”. Spravujú ich obce, koordinátorom je MV SR.
Za slovenský vojnový hrob sa považujú nielen tie hroby, ktoré sú na území SR, ale aj hroby občanov mimo krajiny, ktorí mali v čase vojnového konfliktu trvalý pobyt na dnešnom území Slovenska.
.jpg)
