Môj profil 
Predplatné
Tesne pred hospodárskou krízou, teda v roku 2008, malo podľa analytičky prácu 2,43 milióna obyvateľov Slovenska. Následne tento počet klesal a v pokrízovom období najnižšiu úroveň 2,32 milióna dosiahol v roku 2011. Na predkrízové úrovne sa ukazovateľ vrátil až v roku 2016. Minulý rok priniesol v tejto štatistike nové rekordy. “Počet pracujúcich bol vlani oproti roku 2008 vyšší o 147 tisíc ľudí, teda o 6,1 %,” povedala Sadovská. Na Slovensku podľa nej máme viac pracujúcich mužov (1,42 milióna) ako žien (1,17 milióna). Nárast za posledných 11 rokov bol ale v prípade žien (o 95 tisíc) neprehliadnuteľne vyšší ako u mužov (o 52 tisíc).
Najviac pracujúcich od roku 2008 pribudlo v Košickom kraji (s nárastom 13,9 %, čo je prírastok o 42 tisíc osôb), v Banskobystrickom kraji (zvýšenie o 13,4 %, teda o 36 tisíc osôb) a v Prešovskom kraji (o 10,7 %, resp. o 35 tisíc osôb). Pomerne významný nárast počtu pracujúcich zaznamenali za posledných jedenásť rokov aj v Žilinskom a Bratislavskom kraji a to o 6,3 % a 5,4 %, resp. o 20 tisíc a 18 tisíc osôb. V prípade Trenčianskeho kraja sa počet pracujúcich zvýšil iba mierne o 3 tisíc osôb, teda o 1,0 %. Nie všetky regióny Slovenska sa dnes ale môžu pochváliť vyššími počtami pracujúcich ako v roku 2008. “Ide o o Nitriansky a Trnavský kraj, v prípade ktorých je dnes počet pracujúcich nižší o – 0,5 % a – 1,4 %, teda o 2 tisíc a 4 tisíc osôb,” informovala Sadovská.
Za posledných jedenásť rokov pribudli najmä pracujúci v oblasti informácií a komunikácie, v oblasti zdravotníctvo a sociálna pomoc, ale aj vo vzdelávaní. Naopak, úbytok pracujúcich zaznamenalo poľnohospodárstvo a stavebníctvo. Najviac Slovákov aj naďalej pracuje v priemysle, stavebníctve a obchode. Kým v obchode (veľkoobchod a maloobchod) v porovnaní s rokom 2008 pribudlo 15 tisíc pracujúcich (nárast o 5,0 %), v priemysle je dnes počet pracujúcich nižší o 7 tisíc ľudí (t. j. o 1,1 %) a v stavebníctve dokonca o 19 tisíc ľudí (t. j. o 7,3 %). Najvýraznejší nárast počtu pracujúcich bol v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci a vo verejnej správe a obrane. V oboch odvetviach sa od vypuknutia krízy zvýšil počet pracujúcich o 48 tisíc. Neprehliadnuteľný nárast oproti predkrízovým časom zaznamenala aj oblasť vzdelávania, a to o 37 tisíc osôb. V oblasti informácií a komunikácie na trhu práce pribudlo 29 tisíc ľudí a toto odvetvie tak zaznamenalo jednoznačne najvýraznejší percentuálny nárast (takmer o dve tretiny). Naopak, najvýraznejší pokles pracujúcich za posledných jedenásť rokov vykázalo poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov a to o 26 tisíc osôb (o vyše štvrtinu).
Vlani a aj v tomto roku sa podľa analytičky skloňuje pojem „ochladzovania“ slovenskej ekonomiky. Rast hrubého domáceho produktu sa spomaľuje a jeho predpokladané úrovne okolo 2 % nemusia stačiť na tvorbu nových pracovných miest. “Napriek tomu na Slovensku očakávame pomerne nízku mieru nezamestnaných, vysoký podiel pracujúcich a priemerná mzda v hospodárstve zotrvá nad úrovňou jednej tisícky eur,” uviedla Sadovská. Pod ochladenie našej ekonomiky sa podľa nej podpisuje slabší dopyt zo zahraničia. Domáci dopyt by ju mal podporiť. “Aj preto určitý nárast počtu nezamestnaných očakávame skôr v priemyselných odvetviach, ktoré vyvážajú svoju produkciu prevažne do zahraničia,” tvrdí. Lepšie na tom budú tie odvetvia, ktoré sú naviazané na domáci dopyt. “V mnohých firmách ale očakávame, že boj o zamestnanca pretrvá,” dodal Sadovská.
.jpg)
.JPG)
