Mikloško: Mier je podmienkou detstva, každé dieťa má právo vyrastať v bezpečí

„Pre deti nie je mier abstraktným pojmom. Dieťa potrebuje bezpečie, rodinu, školu, kamarátov a priestor objavovať svet. Vojna mu toto všetko berie. Nemali by sme deťom brať detstvo – obdobie, ktoré je kľúčové pre formovanie mladého človeka a jeho budúceho života. Každé dieťa má právo vyrastať v podmienkach pokoja, bezpečia a dôstojnosti,“ zdôrazňuje komisár pre deti.

Zásah do vývoja dieťaťa

Poukazuje na to, že odlúčenie od rodiny a priateľov, prerušenie vzdelávania, strata známeho prostredia a skúsenosť so strachom, násilím či traumou môžu výrazne zasiahnuť do vývoja dieťaťa. Detstvo pritom nie je možné odložiť na neskôr. Čas dieťaťa plynie inak ako čas dospelého. To, čo dieťa stratí v období, keď sa má vyvíjať, učiť, hrať, vytvárať vzťahy a získavať pocit bezpečia, sa nedá jednoducho dobehnúť po skončení vojny.

„Keď dospelý stratí domov, môže si povedať, že sa raz vráti alebo si vybuduje nový. Dieťa však potrebuje zázemie práve teraz. Potrebuje vedieť, kam patrí, kde je jeho domov, kde sú jeho blízki, kde má svojich kamarátov a kde môže bezpečne vyrastať. Vojna mu toto všetko môže vziať zo dňa na deň. A s tým mu berie aj časť detstva, ktorú už nikdy nebude možné vrátiť,“ hovorí Mikloško.

Úrad komisára pre deti systematicky monitoruje situáciu ukrajinských detí a venuje sa jej nielen prostredníctvom jednotlivých podnetov, ale aj na systémovej úrovni. Komisár opakovane navštevuje Ukrajinu a inicioval odborné rokovania a okrúhle stoly venované najmä vzdelávaniu, zdravotnej a psychologickej starostlivosti, integrácii či ochrane detí bez sprievodu.

Parlament ukrajinských detí a mládeže na Slovensku

Dôležitou súčasťou práce komisára je aj počúvanie samotných detí. Ukrajinské deti a mladí ľudia sa zapojili do Parlamentu detí a mládeže komisára pre deti. Z ich iniciatívy následne vznikol Parlament ukrajinských detí a mládeže na Slovensku, ktorý je poradným orgánom komisára a vytvára priestor, aby ukrajinské deti žijúce na Slovensku mohli hovoriť o svojich skúsenostiach, potrebách a navrhovať riešenia problémov, ktoré sa ich týkajú.

„Ak chceme hovoriť o skutočnej integrácii, nestačí deti naučiť jazyk a posadiť ich do školskej lavice. Musíme ich počúvať. Musíme vedieť, čo prežívajú, čo potrebujú a čoho sa obávajú. Aj ukrajinské deti majú právo hovoriť o svojej budúcnosti a byť súčasťou spoločnosti, v ktorej žijú,“ hovorí Mikloško.

Úrad komisára sa venuje aj situácii ukrajinských stredoškolákov, detí bez sprievodu a detí odlúčených od rodiny. Upozorňuje na problémy s jazykovou podporou, ubytovaním, zdravotnou a psychologickou starostlivosťou či právnym zastupovaním. V spolupráci so štátnymi inštitúciami, samosprávami a ďalšími partnermi hľadá riešenia, ktoré deťom umožnia nielen bezpečne prežiť, ale aj plnohodnotne žiť.

„Vojna sa nekončí prekročením hranice. Jej dôsledky si dieťa nesie so sebou. Našou úlohou preto nie je iba poskytnúť mu bezpečné miesto, ale vytvoriť podmienky, aby mohlo znovu žiť svoj život – chodiť do školy, mať kamarátov, rozvíjať sa, byť vypočuté a plánovať svoju budúcnosť. Jednoducho, aby mohlo byť opäť dieťaťom,“ dodáva Mikloško.